Odstráni Borec prieťahy pri rozvodoch alebo dedení?

Pre problémové oblasti, ako sú rozvody, dedičstvo či zápisy firiem do obchodného registra, zostavilo ministerstvo samostatný kódex tzv. mimosporových konaní. V ňom zaviedlo nové pravidlá, od ktorých si sľubovalo menej prieťahov a skrátenie čakania na rozhodnutia súdov. Tie dnes trvajú aj roky. Nový civilný mimosporový poriadok však podľa odborníkov výrazné zlepšenie ľuďom neprinesie.

Cieľom justičnej reformy je vymeniť starý Občiansky súdny poriadok z roku 1963. Ten sa stal po množstve úprav pre sudcov neprehľadný. Nahradiť ho majú tri nové kódexy, ktoré sa osobitne venujú správnemu, sporovému a mimosporovému súdnemu poriadku. Posledný sa týka napríklad ochrany maloletých detí či dedičských vecí, pri ktorých je v záujme štátu čo najrýchlejšie ich vyriešiť. Sudcovia sú pri nich povinní zisťovať dôkazy sami, aj napriek tomu, že ich účastníci konania nepredložia. Konanie môžu začať aj bez podania návrhu jeho účastníkov. Jeho znenie ministerstvo zverejnilo na svojej webovej stránke.

Rezort spravodlivosti dnes tvrdí, že nová právna úprava odstraňuje najmä ťažkosti na súdoch pri rozhodovaní podľa zastaraného poriadku. „Zároveň sa reflektujú medzinárodné dohovory a záväzky Slovenska najmä v oblasti práv dieťaťa, ako aj osôb so zdravotným postihnutím,“ spresňuje. Mimosporový poriadok podľa ministerstva prináša napríklad aj nový typ konania o určenie dátumu narodenia alebo veku, ktoré je nevyhnutné zaviesť pri uplatnení práva na azyl.

Advokát Róbert Bános, ktorý sa špecializuje na rodinné právo, hovorí len o dvoch viditeľných zmenách pri rodinnoprávnych veciach. „Novinkou je, že súd môže manželov v rozvodovom konaní poslať k mediátorovi, aby sa pokúsili o zmierenie,“ vysvetľuje. Upozorňuje však na to, že aj v súčasnosti sudcovia môžu poslať manželov do poradne, a preto ide len o kozmetickú úpravu.

Druhý rozdiel sa týka disciplinovanosti toho z manželov, ktorý návrh na rozvod podáva. Ak sa po novom nedostaví na prvé pojednávanie bez ospravedlnenia, súd rozvodové konanie zastaví. Podľa Bánosa tým ministerstvo môže reagovať na prípady, keď jeden z manželov podá žiadosť o rozvod, a na súd sa nedostaví preto, aby robil druhému z dvojice napriek. Zefektívnenie konania si však od toho nesľubuje.

Navrhované opatrenia podľa Bánosa urýchlenie konaní neprinesú. Sám by na zrýchlenie rozvodu napríklad navrhoval úhradu súdneho poplatku spolu s návrhom na rozvod, čo sa dnes nedeje. Ako iné riešenie tiež vidí možnosť, aby mohli manželia podať návrh na rozvod spoločne s vyhlásením toho druhého, že s ním súhlasí.

Nový poriadok rieši aj postup súdu pri exekúciách maloletých. Súd ich bude môcť vinníkovi, čo si neplní povinnosti zo súdneho rozhodnutia, uložiť vtedy, keď iné, miernejšie opatrenia nezabrali.

Exekútori hodnotia, že súdy to robia aj dnes. „Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je aj podľa súčasného Občianskeho súdneho poriadku výlučne v kompetencii súdov a súdni exekútori ho nevykonávajú,“ spresňuje hovorkyňa Slovenskej komory exekútorov Stanislava Kolesárová.

Tvorcovia nového poriadku tiež sľubovali, že k dôležitým zmenám dôjde aj v dedičských konaniach. Aby odbremenili súdy, zverili ich notárom. Súd len poverí notára, aby vo veci konal a rozhodoval. „Celé konanie o dedičstve vrátane vydávania rozhodnutí sa presunie na notára ako súdneho komisára. Nasvedčovali tomu viaceré úpravy v legislatíve, ktoré prebehli už v minulosti,“ hovorí advokátka Lenka Charvátová.

Zákon tiež spresnil, kto môže byť účastníkom dedičského konania, čo doteraz nebolo jasné. Upravil, kedy dedí štát, veritelia poručiteľa či notár. Zaviedol, že veritelia majú na oznámenie svojich pohľadávok minimálne jeden mesiac.

Advokát Jozef Dobrovič hovorí len o estetickej zmene. „Ide skôr o upresnenie jednotlivých ustanovení,“ podotkol s tým, že zákon je ucelenejší a prehľadnejší. Jedinou podstatnou zmenou podľa neho je, že ak po zomretom zostanú dlhy, súd môže ich splatenie nariadiť priamo do notárskej úschovy. Dediči by sa tak vyhli súdom s dlžníkmi. Dobrovič však upozorňuje, že z návrhu zákona nie je jasné, o splatenie akých pohľadávok pôjde. Takisto nie sú známe ani bližšie podmienky.

Ďalšou oblasťou, ktorú nový poriadok pokrýva, sú zmeny v zápisoch do obchodného registra či konania vo veciach právnických osôb. „Nepostrehol som nijakú výraznejšiu zmenu. Na prvé prečítanie mi tam nevadilo nič. Oslovili sme jednotlivé zväzy, ktoré sa k zneniu budú vyjadrovať. Je predčasné o tom hovoriť, ešte prebehne pripomienkové konanie,“ povedal prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka.

Všetky tri kódexy by mali ísť do medzirezortného pripomienkového konania do 2. septembra. Ak ich schváli vláda aj parlament, platiť by mali v priebehu roka 2016.