Respondentov sa počas výskumu pýtali, či podľa nich majú duchovní vykonávať len náboženské činnosti alebo aj politicko-verejné. „Výsledky odpovedí na túto otázku ukazujú vysokú mieru celospoločenského konsenzu, ktorý absolútnou väčšinou – takmer 80 percent – verí, že duchovní by sa mali venovať len čisto duchovným veciam,“ hovorí šéf výskumu sociológ Miroslav Tížik.
Len niektorým politicko-verejným činnostiam by sa mali duchovní venovať podľa 8,28 percenta opýtaných a 5,87 percenta respondentov si myslí, že kňazi by politiku mali robiť.
Sociológovia zisťovali aj názor Slovákov na vzťah cirkvi a štátu. Takmer tretina (31,34 percenta) z opýtaných je za úplnú odluku štátu a cirkvi a približne štvrtina respondentov (26,24 percenta) si myslí, že štát by mal cirkev podporovať len v tých oblastiach, ktoré sú aj vo verejnom záujme. Na druhej strane 15,61 percenta oslovených je presvedčených, že štát má podporovať hodnoty a záujmy tradičných kresťanských cirkví a podľa 5,25 percenta respondentov by mal štát podporovať a presadzovať záujmy najväčšej – katolíckej cirkvi.
„Pri otázke na usporiadanie vzťahov štátu a cirkvi vidieť, že v populácii výrazne dominuje predstava, že by mala existovať odluka štátu a cirkví,“ dodal Tížik.
Výskum s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku sa konal od 29. mája do 8. júna na vzorke 1 215 respondentov, dáta zbierala a spracovala agentúra Focus. Na projekte spolupracujú Sociologický ústav SAV, Ústav politických vied SAV a Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave.