S rekonštrukciou neogotického kaštieľa vláda totiž stále nezačala. Trpezlivosť s neustálym odsúvaním prác stratil hlavný projektant architekt Ján Miloslav Bahna, ktorý od projektu odstupuje. Plánované kultúrne podujatia pre európskych hostí sa zrejme presunú do priestorov Bratislavského hradu či Slovenského národného divadla.
Úrad vlády, pod ktorý kaštieľ patrí, mal ešte koncom minulého roka smelé plány. Chátrajúcu pamiatku chcel obnoviť a celú sprístupniť verejnosti do konca júna 2016, keď má Slovensko predsedať Európskej únii. Začať sa malo s obnovou čeľadníka a parku a následne s rekonštrukciou priestorov v kaštieli. Na obnovu malo ísť z nórskych fondov päť miliónov eur, zvyšok chcel štát zaplatiť buď zo štátneho rozpočtu, alebo z darov a zdrojov tretích subjektov. Kaštieľ mal počas nášho predsedníctva slúžiť na galavečery či kultúrne podujatia pre hostí.
Riaditeľ hospodárskej správy Úradu vlády Marek Ivan v novembri minulého roka pre Pravdu povedal, že presné financovanie stavby bude známe na jar tohto roku. V tom čase sa totiž mala začať aj verejná súťaž na dodávateľa stavebných prác. Odvtedy ubehlo už pár mesiacov a žiadne nové stavebné práce sa nezačali.
Z Úradu vlády tvrdia, že proces rekonštrukcie sa skomplikoval pre odstúpenie hlavného projektanta architekta Jána M. Bahnu. „Je potrebné nové verejné obstarávanie, a to súčasne na aktualizáciu projektu i dodávateľa stavby,“ reagovali z tlačového odboru. Termín, kedy by sa mohol chátrajúci kaštieľ konečne zmeniť na reprezentačné sídlo, nevedeli spresniť. Bude to vraj závisieť od priebehu verejnej súťaže, na ktorej vypísaní momentálne intenzívne pracujú. Z tlačového odboru dodali, že platí pôvodný zámer využitia kaštieľa, čeľadníka, parku aj záhrad.
Bahna chce od projektu odstúpiť najmä pre nečinnosť vlád pri rekonšktrucii, ktorá trvá už 19 rokov. Jeho ateliér totiž vyhral súťaž a vypracoval projekt rekonštrukcie už v roku 1995. „Stále sa hovorí, že sa ide stavať, že sú sponzori, ale nič sa nedeje. Nie sme už ochotní čakať v neistote a zavádzať verejnosť. Preto sme sa rozhodli odstúpiť investorovi autorskú licenciu,“ vysvetlil architekt.
Stavba je doteraz 19 rokov realizovaná na ich stavebné povolenie. Za posledné roky však prestala byť renovácia pre ateliér zaujímavá. Nedialo sa tam nič. Čeľadník úplne padol. Pred dvoma rokmi, keď vláda avizovala, že peniaze sa nájdu, Bahna očakával, že celý proces obnovy sa dokončí. Boli vyprojektované záchrany stropov, analýzy drevokazných húb, no napriek tomu sa nič nezačalo robiť. „Vyzývali sme Úrad vlády, aby sa to konečne spustilo, pretože prieskumy už nebudú aktuálne a reštaurované prvky sa ničia. Dokonca nás už nechceli púšťať na stavbu,“ dodal architekt.
Podľa Bahnovho projektu prebiehala čiastočná rekonštrukcia kaštieľa do roku 1998. Ďalšie peniaze sa však postupne krátili po výmenách vlád. Architekt je presvedčený, že keby peniaze na obnovu nechýbali, celá rekonštrukcia aj s parkom by sa dala stihnúť do štyroch rokov.
Nájsť darcov, ktorí by zaplatili rekonštrukciu kaštieľa, mal minister financií Peter Kažimír. Z rezortu financií uviedli, že v štátnom rozpočte na tento rok je na rekonštrukciu kaštieľa vyčlenený jeden milión eur. Na otázky, či minister financií Peter Kažimír zohnal nejakých sponzorov a či sú známe mená tretích subjektov, z tlačového odboru reagovali, že je predčasné sa k tomu vyjadrovať.
Pre organizáciu predsedníckych podujatí v roku 2016 prichádza podľa ministerstva zahraničných vecí do úvahy viacero budov v správe štátu. „Reduta je po všetkých stránkach najvhodnejším konferenčným priestorom spĺňajúcim potrebné kapacitné, logistické a reprezentatívne nároky na organizáciu všetkých predsedníckych podujatí na vysokej úrovni,“ povedal riaditeľ tlačového odboru Peter Susko. Reprezentačné priestory Bratislavského hradu, budova Slovenského národného divadla či prípadne zrekonštruovaný Rusovský kaštieľ môže podľa Suska slúžiť na organizáciu galavečerov či iných kultúrnych podujatí. V historickej budove parlamentu by sa mali konať pracovné podujatia, semináre a konferencie.
Na severnej terase Bratislavského hradu archeológovia koncom júna ukončili vykopávky. Kancelária Národnej rady, ktorá je hlavným investorom projektu, tam plánuje vybudovať podzemné garáže a po ich vystavaní obnoviť barokovú záhradu a zimnú jazdiareň z čias Márie Terézie. Stihnúť to chce do roku 2016. Zmluvu na stavebné práce získal Váhostav, pričom obnova má stáť viac než 26 miliónov eur. „V roku 2014 sú na Bratislavský hrad vyčlenené zo štátneho rozpočtu finančné prostriedky vo výške 7 miliónov 398 tisíc eur,“ dodali z tlačového odboru kancelárie Národnej rady.