Má konkurenciu v podobe viacerých bývalých premiérov Lotyšska, Estónska či Slovinska. Podľa neoficiálneho dokumentu, ktorý unikol z Európskej komisie, by mal slovenský komisár dostať na starosť rozvojovú pomoc EÚ. „Dokument nie je konečnou verziou a môže sa meniť,“ upozorňuje portál Euractiv, ktorý materiál zverejnil.
K uniknutému návrhu sa zatiaľ nevyjadruje ani samotný Šefčovič. Jeho kancelária informovala, že rokovania s predsedom komisie Junckerom stále prebiehajú. Podľa iného nemenovaného zdroja z Bruselu dokument unikol na otestovanie reakcií, aké rezorty sa v rámci novej 28-člennej komisie majú vytvoriť, mená k jednotlivým rezortom však nemusia sedieť a Šefčovič napokon môže dostať na starosť úplne inú oblasť ako rozvojovú pomoc.
Junckerov oficiálny návrh na rozdelenie kresiel sa očakáva začiatkom budúceho týždňa. Novú komisiu musí ešte schváliť Európsky parlament.
Analytici upozorňujú na to, že medzi šiestimi navrhnutými podpredsedami sú štyria zástupcovia nových členských štátov, ktorí majú politickú skúsenosť ako premiéri alebo vicepremiéri. Šefčovič je z tohto hľadiska v istej nevýhode. Podpredsedami komisie by totiž podľa návrhu mali byť bývalý estónsky premiér, jeho lotyšský kolega aj slovinská expremiérka. Ďalšou podpredsedníčkou komisie by mohla byť aj poľská vicepremiérka. Bývalého premiéra nominovalo do komisie aj Fínsko, podľa návrhu by mal dostať vplyvný post hospodárskych a menových vecí.
„Z tohto pohľadu, ak Slovensko malo mať šancu na post podpredsedu, tak malo nominovať minimálne bývalého premiéra či premiérku, alebo súčasného premiéra. Politická pozícia slovenského kandidáta je iná, ako je to u tých, ktorí sú v tom návrhu uvedení ako podpredsedovia,“ myslí si analytik Vladimír Bilčík z Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Slovensko má záujem o udržanie si postu podpredsedu komisie a získanie významného ekonomického rezortu, najmä energetiky. Ak by Šefčovič už nebol podpredsedom komisie a dostal by na starosť rozvojovú pomoc, podľa analytika Bilčíka by sa to ťažko dalo považovať za politický úspech. „Pri tých ambicióznych vyhláseniach vlády a premiéra, že Maroš Šefčovič a slovenská vláda majú záujem o silné ekonomické portfólio a hlavne udržanie si pozície podpredsedu komisie, to ťažko možno zobrať ako úspech,“ hovorí Bilčík.
Na druhej strane aj rezort pomoci v rozvojových krajinách nemusí byť podľa Bilčíka pre Slovensko zlý. Pripomenul, že EÚ a jej členské štáty sú najväčším poskytovateľom rozvojovej pomoci na svete a na veľkých projektoch, ktoré sa financujú v rozvojových krajinách, robia európske firmy. „Videl by som v tom istú príležitosť aj pre Slovensko. Cez EÚ sa financuje a rozhoduje o veľkom množstve projektov, do ktorého sú zapojené aj firmy, podobne aj do technickej pomoci,“ vraví analytik. Podľa neho pri zákazkách a tendroch tohto typu dominujú najmä zástupcovia firiem z väčších starších členských štátov. „Vidím ale istú príležitosť aj pre Slovensko,“ dodáva Bilčík.
Analytik Radovan Geist tiež upozorňuje, že zverejnený dokument nie je definitívnou verziou a Šefčovič napokon môže dostať úplne iný rezort. Ak by bol komisárom pre rozvojovú pomoc, niektorí to podľa Geista môžu hodnotiť ako symbolickú stratu z hľadiska reputácie. Dodal, že podobné sklamanie by podľa zverejneného návrhu mohli cítiť aj Francúzi a Briti, ktorí majú tiež ambície získať vplyvnejšie rezorty, ako sa pre ich komisárov zatiaľ navrhuje.
Juncker, ktorého šéfovia vlád po májových eurovoľbách vybrali za budúceho šéfa komisie, v týchto dňoch pripravuje štruktúru a zloženie budúcej eurovlády. Každá členská krajina v nej bude mať jedného komisára, ktorému sa pridelí rezort napríklad pre oblasť energetiky, zahraničnej či azylovej politiky.