Oba druhy stihli napáchať nemalé škody, na niektorých lokalitách takmer úplne vyhubili tetrovy alebo kačice. Ochranári tvrdia, že ak človek nezasiahne, môžu tieto zvieratá spôsobiť katastrofu.
Šelmy, ktorých pôvodným domovom nebolo Slovensko, sa do prírody dostali väčšinou z chovov. Ušli alebo ich chovatelia vypustili, keď sa im s farmou na kožušinu nedarilo. „Sú nepôvodné, a tak naša príroda nie je vybavená možnosťami, ako sa s nimi vyrovnať. Sú novým prvkom v prírode, nemajú prirodzených nepriateľov a je teda na nás, aby sme zasiahli. Ak tak neurobíme, môže to mať katastrofálny dosah na ekosystémy,“ varuje Andrej Chudý, koordinátor sčítania vodného vtáctva z organizácie SOS/BirdLife Slovensko.
Norok americký už teraz hubí vodné vtáctvo. Dokazuje to monitoring, ktorý nedávno robili slovenskí a českí experti na hraničnej rieke Morava. Rozmiestnili desiatky fotopascí a prišli na alarmujúce zistenia. Kým tento druh bol donedávna problémom len v Českej republike, už stihol v krátkom čase osídliť aj celý slovenský úsek Moravy aj horný tok Dunaja, kde miznú vzácne druhy vtákov. Desiatky kilometrov brehov zostali bez typických obyvateľov.
Najvýraznejšie je to na Vtáčom ostrove na Hrušovskej zdrži na Dunaji. „Prvý výskyt norka amerického na ostrove v roku 2010 sa zhoduje s výrazným poklesom hniezdiacich druhov kačíc. Najhoršie obišli chochlačky vrkočaté, ktoré úplne vymizli. Ešte v roku 2005 bol odhad 50 až 60 hniezdiacich samíc, v roku 2010 sme hniezdenie nezaznamenali,“ naznačuje Chudý. Z piatich párov hrdzaviek potápavých zostal po vyčíňaní norka na ostrove už len jeden.
Foto: Štěpán Pantík
Uvedené čísla sú zároveň smutným príkladom toho, čo sa stane, ak dopustíme, aby sa z prírody vytratil vzácny druh. V blízkosti riek žil kedysi hojný druh norok európsky. Človek ho však z vyhubil prakticky v celej Európe a na jeho mieste v prírode sa tak oveľa ľahšie presadil norok americký. Kým norok európsky bol v potrave vyberavý, norok americký žerie takmer všetko. „Norok americký je väčší, silnejší, a tým si trúfne aj na korisť, ktorú norok európsky neohrozoval,“ upozorňuje Chudý. Problémom pre pôvodnú slovenskú faunu a flóru sú aj ďalšie cudzie šelmy, napríklad psík medvedíkovitý. Zriedkavý už nie je ani medviedik čistotný.
Situáciou sa začal zaoberať aj Európsky parlament, ktorý plánuje v novom nariadení obmedziť chov a dovoz týchto druhov. Podľa ochranárov by sa mali urobiť zmeny aj v slovenských zákonoch. Žiadajú, aby odchyt inváznych šeliem mohli robiť aj iné než poľovnícke organizácie. „Odchyt môžu dnes robiť len poľovníci, ktorí ale majú mnoho iných povinností. Jednoduchým riešením by bolo vyradenie norka amerického, medviedika čistotného a psíka medvedíkovitého zo zoznamu poľovnej zveri, čím by ich mohol odchytávať každý,“ načrtáva ochranársky manažér z SOS/BirdLife Slovensko Jozef Ridzoň.
Ochranári a poľovníci zatiaľ nenachádzajú spoločnú reč. Nezhodnú sa dokonca ani na tom, proti ktorým šelmám by sa malo zasiahnuť. „Neviem si predstaviť, že by sa poľovnícke oprávnenie dalo niekomu inému. Načo tu potom máme organizáciu, ktorá je na to spôsobilá?“ pýta sa riaditeľ Slovenskej poľovníckej komory Imrich Šuba. Myslí si, že by sa pozornosť mala zamerať na iné druhy, než na aké poukazujú ochranári. Ako príklad uvádza šakala zlatého.
„Spôsobuje obrovské škody v juhovýchodnej Európe, v posledných rokoch najmä v Maďarsku. Jeho posun vidia odborníci v klimatických zmenách. Šakal prenikol už aj k nám a vytláča našu pôvodnú líšku. Požiera jej mláďatá,“ prízvukuje Šuba. Chytiť tohto predátora je pritom skoro nemožné. Maďari nasadili v jednej župe asi 1 500 pascí a chytili len jedného šakala.
Foto: Camron Flanders
Problematika inváznych šeliem a vôbec inváznych živočíchov je na Slovensku stále podceňovaná. Dôkazom je aj fakt, že do roku 2014 slovenské zákony vôbec nepoznali pojem „invázny druh živočícha“, čo priznáva aj Ivana Havranová zo Štátnej ochrany prírody. Až v máji tohto roku sa v novele zákona o ochrane prírody objavil oficiálny zoznam inváznych živočíchov a spôsoby ich odstraňovania. Spomínaný šakal zlatý v tomto zozname nie je. Zoznam sa bude zrejme priebežne upravovať.
Aktivity týkajúce sa nepôvodných šeliem štátni ochranári zatiaľ len rozbiehajú. Podľa hovorcu rezortu životného prostredia Maroša Stana robia najmä monitoring, sledujú oblasti. „Z hľadiska rýchleho zásahu je skoré zistenie nepôvodných inváznych druhov nevyhnutným predpokladom pre efektívny manažment,“ podotkla Havranová. Dodala, že preniknutiu inváznych druhov sa nedá úplne zabrániť. Okrem šeliem sú hrozbou pre prírodu napríklad aj druhy rakov, ktoré prenášajú takzvaný račí mor. Škody na brehoch spôsobuje aj ondatra pižmová, za inváznu sa označuje tiež nutria riečna. V Národnom parku Veľká Fatra sa čoraz viac vyskytuje psík medvedíkovitý, ktorý môže ohroziť napríklad tetrovy.
Ako škodia invázne živočíchy prírode a človeku?
- ondatra pižmová – v Nemecku už dlhodobo poškodzuje riečne brehy a hrádze, Nemci dávajú ročne na odstraňovanie škôd spôsobených ondatrou približne 12,4 milióna eur. Na človeka môže prenášať rôzne choroby
- korytnačka písmenková – za jej rozšírenie môžu nezodpovední chovatelia, ktorí ju nechceli alebo nezvládli chovať, keď dorástla do väčších rozmerov, a vypustili ju do voľnej prírody. Vytláča pôvodnú korytnačku močiarnu a je veľmi „žravá“. Spôsobuje veľké škody na hmyze, rybách, vodných slimákoch a rastlinách. Po odchyte ju ochranári prevážajú do Zoo v Bojniciach
- býčkovec hlavatý – táto dravá ryba má svoj podiel na miznutí druhov na Východoslovenskej nížine, najmä blatniaka tmavého
- slizovec španielsky – tento slimák sa v 50. rokoch rozšíril zo Španielska do Európy a v 90. rokoch prenikol aj na Slovensko. Spôsobuje poľnohospodárom obrovské škody, najspoľahlivejšie by sa dal ničiť biologicky – vďaka prirodzeným predátorom, ako sú ježky, žaby či dokonca pôvodné druhy slimákov. Tie však v modernej poľnohospodárskej krajine chýbajú
- psík medvedíkovitý – v Japonsku je to mytologická postava darebáka, v Európe ničiteľ vtáčích vajec na menších ostrovoch, konkuruje jazvecovi, líške a môže prenášať besnotu a pásomnicu líščiu
- norok americký – šelma z čeľade lasicovitých, pôvodom zo Severnej Ameriky. V Európe ju začali chovať na farmách pre kožušinu. Rýchlo sa množí a dokáže zlikvidovať rôzne živočíchy, okrem vodného vtáctva aj užovky a raky
- medviedík čistotný – pochádza z lesov Severnej Ameriky. Loví žaby, zbiera lesné plody, v mestách tiež prehľadáva smetné koše. Najaktívnejší je v noci.
ŠOP SR, SOS/BirdLife Slovensko