V tričkách a s odznakmi s nápisom Veda chce žiť prezentovali svoju prácu verejnosti. Či si akadémia vybojuje viac peňazí, je otázkou ďalších rokovaní s ministerstvom financií.
Veda chce žiť je názov novovzniknutej iniciatívy členov Slovenskej akadémie vied. „Chceme ňou upozorniť na stav slovenskej vedy, o ktorú je zo strany politikov i verejnosti minimálny záujem,“ hovorí Matej Stano, hlavný koordinátor iniciatívy. Stoja za ňou ľudia z Ústavu molekulárnej biológie SAV. Takto chcú upozorniť na nízke financovanie vedy a grantových agentúr, ktoré sú zdrojom financovania väčšiny vedeckých projektov.
Návrh štátneho rozpočtu na rok 2015 pre akadémiu ráta s peniazmi vo výške 50,5 milióna eur, pričom na rok 2014 to bolo 57,7 milióna eur. „SAV aj napriek tomu, že je nosným pilierom vedy, má rok čo rok znižovaný rozpočet. Už bolo potrebné sa v tejto veci ozvať,“ hovorí Stano.
Podľa neho ide o likvidačné zníženie financií, ktoré bude mať za následok prepúšťanie ľudí. Odhaduje, že sa to môže dotknúť 400 až 500 zamestnancov zo súčasných 3-tisíc. Či ministerstvo financií ustúpi, nie je známe. „Vzhľadom na to, že rokovania týkajúce sa štátneho rozpočtu stále prebiehajú, bolo by predčasné sa vyjadrovať k tejto otázke,“ reagoval jeho tlačový odbor.
Ministerstvo školstva sa vedcov zastáva. „Nedostatočné financovanie vedy na Slovensku je nesporne dlhodobý problém. Naše výdavky na výskum medziročne mierne rastú, avšak stále zaostávajú za priemerom Európskej únie,“ povedala hovorkyňa rezortu Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Rezort však vidí záchranu vedy a výskumu v podpore od podnikateľov. Ako konkrétny príklad hovorkyňa rezortu uviedla zavedenie daňovej úľavy pre podniky vykonávajúce výskum a vývoj.
Ministerstvo predpokladá, že až dve tretiny peňazí by do výskumu a vývoja prichádzali z podnikateľskej sféry. Pripravuje tiež nový zákon, ktorý zmení akadémiu na verejnú výskumnú inštitúciu, v praxi to bude znamenať to, že umožní vstup súkromného kapitálu do jednotlivých ústavov.
Vedci však problém nevidia len v rozpočte. „Veda tu nie je len pre vedcov, ale aj pre ľudí. Rodia sa tu šikovní ľudia, sú inteligentní a kreatívni. Človek keď má dosť rozumu, odíde do zahraničia a ten intelektový potenciál odovzdá tam. A tak ľudia, čo môžu krajinu potiahnuť v oblasti vedy, odchádzajú,“ dopĺňa Stano.
Michaela Dornhoferová, odborná asistentka Katedry antropológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, upozorňuje na nízke platy učiteľov. „Učitelia nie sú adekvátne ohodnotení a motivovaní, to má dosah aj na deti. Školám chýbajú peniaze na podporu vedy, a tak deti nedostávajú dostatok podnetov tam, kde by mali,“ hovorí Dornhoferová.
Zaujala lietajúca medúza
Osmy ročník Noci výskumníkov sa konal v piatok v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Tatranskej Lomnici, Poprade a v Žiline. Cieľom akcie je popularizácia vedy, výskumníkov a ich práce. Z 80 stánkov v bratislavskej Starej tržnici návštevníkov najviac zaujala lietajúca medúza. Predstavila ju nemecká spoločnosť Festo.
V priestoroch tržnice sa medúza vznášala vo vzduchu tak, ako pláva vo vode. Vedci tým ukázali podobnosť medzi vodou a vzduchom. Deti oslovilo aj krútenie pedálmi bicykla, keď premieňali ľudskú energiu cez mechanickú na elektrickú.