Konania tak budú môcť vyhlásiť súdy najskôr až v novembri, keď rezort spravodlivosti cez novelu zákona o Justičnej akadémii zmení zloženie komisií. Odborníci však upozorňujú, že len táto zmena nestačí, treba prehodnotiť aj dominanciu ústneho hodnotenia členov komisie, ktorá potláča výsledky písomnej časti konkurzu hodnotenej počítačom.
Na nových sudcov si tak musia počkať na štyroch okresných súdoch – v Malackách, vo Zvolene, v Košiciach-okolí, Bratislave II a tiež na Najvyššom súde. Tam chýbajú štyria sudcovia. Všetky výberové konania na tieto posty boli zastavené, uchádzači, ktorí boli do nich prihlásení, sa však budú môcť zúčastniť aj na nových konaniach.
Tie už budú podľa štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti Moniky Jankovskej viesť iné výberovej komisie. „Rezort bude do komisie menovať len jedného člena, Súdna rada dvoch,“ spresnila Jankovská zmeny, ktoré musia na základe rozhodnutia Ústavného súdu urobiť. To by malo podľa ministerstva spravodlivosti súdnej moci garantovať rozhodujúci vplyv vo výberovej komisii pri obsadzovaní voľného miesta na sudcu.
Zloženie výberových komisií, tak ako to schválila vláda Ivety Radičovej, odmietla totiž rešpektovať Súdna rada, preto sa ňou nominovaní zástupcovia na výberových konaniach nezúčastňovali. Rada sa tiež odmietla zaoberať úspešnými kandidátmi, ktorí takým konkurzom prešli, a navrhnúť ich prezidentovi na vymenovanie.
Novela zákona by mala podľa odborníkov riešiť aj hodnotenie ústnej časti. Niektorí uchádzači totiž na nej získali viac bodov ako v písomnej časti, vyhodnocovanej počítačom, čo ich posunulo pred ostatných záujemcov o miesto sudcu. To vyvoláva pochybnosti o jej objektívnosti. Predložená novela s tým ale nepočíta. Minister spravodlivosti Tomáš Borec však pripustil aspoň možnosť nahrávať ústnu časť výberových konaní.
Novela zákona o Justičnej akadémii, o ktorej bude rokovať parlament na schôdzi ešte tento mesiac, prinesie aj iné zmeny. Vracia sa inštitút justičných čakateľov, ktorý zrušila Radičovej vláda. Justičný čakateľ mal po troch rokoch praxe na súde a po zložení justičných skúšok nárok na miesto doživotného sudcu bez výberového konania. Tieto posty takto v prevažnej miere získavali príbuzní sudcov. Zrušenie justičných čakateľov malo umožniť za rovnakých podmienok vstúpiť do justície aj iným právnickým povolaniam a zabrániť tak rodinkárstvu. Po novom justiční čakatelia budú však musieť tak ako ostatní uchádzači o funkciu sudcu prejsť výberovým konaním.
Predchodkyni Boreca v ministerskom kresle Lucii Žitňanskej (Most – Híd) sa nepozdávajú zmeny, ktoré majú nastať vo výberových konaniach. Podľa nej sa zakonzervuje všetko zlé z výberových konaní, čo tu je. Právnička Zuzana Čaputová z Via Iuris zas tvrdí, že sudcovské konkurzy sa za ministra Tomáša Boreca stali transparentnejšími, medzi sudcami však stále vládne rodinkárstvo. „Výberové konania sú síce verejné, ale systém sa dá obchádzať,“ vysvetľuje. Podľa nej by pomohlo zjednotenie kritérií na výber uchádzačov. „Transparentnosti procesu by pomohlo, aby to nebolo len o tom, že sudcovia vyberajú sudcov. Mali by tam byť aj iné právnické profesie či akademici,“ dodala.
Previerky budú musieť absolvovať len noví kandidáti na sudcov
Novela zákona o Justičnej akadémii rieši aj bezpečnostné previerky sudcov. Súhlas na bezpečnostnú previerku, tzv. overenie predpokladov sudcovskej spôsobilosti Národným bezpečnostným úradom, budú musieť podľa platnej zmeny ústavy dať všetci noví uchádzači o sudcovskú funkciu. Tí ostatní ju až do rozhodnutia Ústavného súdu mať nemusia.
V súčasnosti by tak mali v justícii vedľa seba pôsobiť záujemcovia o funkciu sudcu, ktorí musia dať súhlas na bezpečnostnú previerku, ako aj kandidáti na sudcu, ktorí prešli konkurzom ešte pred 1. septembrom, ale doteraz ich prezident nevymenoval. Tí previerku absolvovať nemusia. Rovnako ani súčasní sudcovia, ktorí previerku odmietajú ako protiústavnú a považujú ju za retroaktívnu. Ústavný súd totiž pozastavil účinnosť ustanovení o previerkach spoľahlivosti pre sudcov, ktorí sú už vo funkcii, po tom čo sa naň obrátila Súdna rada.
Bývalý predseda Ústavného súdu a poradca prezidenta Ján Mazák si nemyslí, že Ústavný súd zahltia ďalšie podania o pozastavení previerok. Upozornil, že vo vnútri súdnictva sú problémy, ktorých závažnosť vyústila do značného zníženia dôveryhodnosti sudcov. „Jedno z prijatých opatrení má zabrániť tomu, aby sa do justície dostávali ľudia, ktorí na to nie sú vhodní. Z ľudského, morálneho alebo odborného aspektu. A to je účel previerok. Nepreverujú sa však sudcovia,“ hovorí Mazák. Previerky sudcovskej spoľahlivosti budú musieť absolvovať iba kandidáti na funkciu sudcu. Podľa neho je to legitímne a nevytvára to rôzne kategórie sudcov. „Štát si môže úplne suverénne určiť, aké predpoklady musí spĺňať ten, kto chce obliekať súdny talár,“ upozornil Mazák.