Snaha aktivistov, ktorí požadujú, aby takýto zákon riešil aj sprísnenie trestov za týranie zvierat, zanedbanie starostlivosti a nezákonné množenie psíkov v otrasných podmienkach, tak zostala nevypočutá. Slovensko pritom patrí k posledným krajinám Európskej únie, ktoré nemajú zviera definované ako cítiacu bytosť.
Rezort pôdohospodárstva odkázal, že zviera je vec, pretože sa môže stať predmetom právneho úkonu či prevodu vlastníctva. Riaditeľ tlačového odboru agrorezortu Peter Hajnala však tvrdí, že slovenské právne predpisy považujú zvieratá za živé a cítiace tvory a „stanovujú preto požiadavky na humánne zaobchádzanie so zvieratami“. Podľa ministerstva by definícia zvieraťa ako cítiacej bytosti mala vplyv len na zaobchádzanie s ním. Upozorňuje, že keby boli zvieratá vylúčené z kategórie vecí, nemohli by byť už predmetom právnych vzťahov.
Hajnala argumentoval českým občianskym zákonníkom. Ten hovorí, že zviera nie je vec, ale zároveň sa s ním nakladá, ako keby vecou bolo. „Z toho je zrejmé, že vôbec nedošlo k zmene statusu zvieraťa z hľadiska jeho funkcie v právnych vzťahoch,“ podotkol. Ochrana zvierat je podľa hovorcu komplexne upravená v zákone o veterinárnej starostlivosti a tiež viacerými vykonávacími predpismi, ktoré sa dajú uplatniť aj v Európskej únii. Európska legislatíva je teda podľa neho plne zapracovaná do nášho právneho poriadku. Hajnala doplnil, že rovnako u nás platia podmienky na dobré zaobchádzanie so zvieratami, ktoré postihujú týranie zvierat ako trestný čin. „Z týchto dôvodov nepovažujeme za potrebné prijatie osobitého samostatného zákona pre túto oblasť,“ dodal.
Neochota ministerstva pôdohospodárstva priznať zvieraťu status živého cítiaceho tvora je podľa ochranárov nepochopiteľná. „Je to smutné a je to hanba,“ konštatovala Romana Březinová zo Slobody zvierat. Aktivistka pripustila, že zviera je síce z právnej stránky vec, nebráni to však prijatiu komplexného zákona, ktorý by ho definoval ako cítiacu bytosť. „Ochranu zvierat dnes rieši jediný paragraf v zákone o veterinárnej starostlivosti, ktorý nie je dostačujúci. Veď majiteľom napríklad zákon umožňuje trvalo držať zviera na reťazi. To je neprípustné,“ dodala.
Prezident Slovenskej aliancie ochrancov zvierat Juraj Eliáš považuje tvrdenia o existencii zákona o ochrane zvierat rovnako za zavádzajúce. „Ak by bolo všetko tak, ako tvrdia na ministerstve, nepobehovali by tu beztrestne toľkí ľudia, ktorí zviera týrali,“ povedal. Tí, čo vedome ubližujú zvieraťu, dnes totiž v drvivej väčšine prípadov vyviaznu len s podmienkou. Ak by bolo zviera uznané za cítiacu bytosť, týranie by bolo podľa neho posudzované aj z hľadiska utrpenia zvieraťa.
Podľa Eliáša sa ministerstvo nechce púšťať do tvorby nového zákona o ochrane zvierat, pretože si vyžaduje veľa práce. „Je s tým spojených veľa zmien a tvorba nových vykonávacích predpisov. Ale keď to ide všade v Európe, prečo to nejde u nás?“ pýta sa. Eliáš dodal, že stanovisko ministerstva ich neodradí a v zbieraní podpisov pod petíciu budú pokračovať naďalej.