Skutoční vlastníci nemôžu so svojím majetkom narábať a nemajú z neho nijaký úžitok. Rómom zase na ich odkúpenie chýbajú peniaze a keďže bývajú načierno, znižuje im to sociálne dávky. Nevysporiadané pozemky tiež bránia financovať rozvoj zaostalých osád z eurofondov.
Zmeniť tento stav si trúfa vládny splnomocnenec pre rómske komunity Peter Pollák. Podľa neho by obce v spolupráci so Slovenským pozemkovým fondom mali riadnym majiteľom ponúknuť náhradné pozemky vo svojich či v susedných katastroch. Za tie pôvodné by potom od osadníkov, už za legálne využívanie stavebných parciel, inkasovali nájomné. Sociálne odkázaným by sa zrážalo priamo z dávok v hmotnej núdzi.
Pilotnú časť projektu Pollák rozbieha v obci Krásnohorské Podhradie v okrese Rožňava a jej rómskej osade. Z rozpočtu svojho úradu na to vyčlenil 30-tisíc eur. „Sme pripravení uskutočniť pozemkové úpravy. Štát a obec dajú k dispozícii pozemky, ktoré budeme vymieňať s vlastníkmi pozemkov pod nevysporiadanými obydliami,“ vyhlásil splnomocnenec.
Podľa sociologičky Zuzany Kusej je Pollákov plán dobrý, nie však nový, podobnú stratégiu napríklad v roku 2011 prijala Radičovej vláda. „Realizácia projektu by určite priniesla viaceré pozitívne výsledky,“ domnieva sa Kusá. Podľa nej s vymenenými pozemkami budú môcť ich vlastníci lepšie nakladať, ľahšie ich predajú či využijú inak. Ľuďom v osadách zase právne upravený vzťah k pozemkom umožní získať k dávke v hmotnej núdzi aj pravidelný mesačný príspevok na bývanie, ktorý sa dnes jednotlivcom vypláca v sume 55,80 eura mesačne a domácnostiam vo výške 89,20 eura.
„Kým bývajú v čiernych stavbách, nárok na tento príspevok nemajú,“ pripomína Kusá. Myslí si však, že štát by mal pravidlá poskytovania príspevku, ktoré sa nemenili od roku 2009, prehodnotiť a zvýšiť ho tak, aby zohľadňoval reálne náklady na bývanie. Vysporiadanie pozemkov by podľa Kusej zároveň umožnilo normálne zaviesť k rómskym obydliam elektrinu, vybudovať vodovod aj kanalizáciu, čo v terajšej situácii takisto nie je možné.
Krásnohorské Podhradie a jeho rómska osada vstúpili do povedomia verejnosti v deň marcových parlamentných volieb v roku 2012, keď údajne dve deti osadníkov svojou nedbalosťou spôsobili požiar neďalekej národnej kultúrnej pamiatky – hradu Krásna Hôrka.
O osadu sa vtedy začal zaujímať pravicový radikál Marián Kotleba. Jeden z majiteľov, keďže sa nevedel domôcť vlastníckych práv, podiel na svojom, tiež nelegálne zastavanom pozemku v osade, Kotlebovi daroval. Kontroverzný politik zakrátko do obce zvolal spriaznených extrémistov, aby vraj v osade „upratali“. Akcia sa len vďaka dohľadu policajtov zaobišla bez incidentov.
Podľa starostu Krásnohorského Podhradia Petra Bolla je Kotleba iba jedným zo zhruba 130 súkromných vlastníkov pozemkov v tamojšej osade, domov na nich postavených je asi len 60. „Majetkové vzťahy k tým parcelám sú beztak veľmi zložité. Niektoré z nich má v podielovom vlastníctve aj 10 či 12 ľudí a aj z toho plynú komplikácie pri ich užívaní,“ uvádza Bollo. Plánovaná zámena by podľa neho vlastníkom podstatne zjednodušila život, keďže každý by dostal samostatnú plochu v rozsahu svojho nároku.
Bollo preto verí, že väčšina majiteľov prejaví záujem o náhradné pozemky, aj keď pripúšťa, že nie všetci. „Konkrétny odhad hovoriť nechcem. Mnohí žijú mimo obce a ich názory nepoznám,“ uvažuje. Ďalších asi 120 chatrčí, ako dodáva, stojí na pozemkoch Lesov SR. A malý zvyšok na obecných. V súčasnosti rozbieha prípravné konanie a chystá sa vyhlásiť súťaž na realizátora výmen.
Podľa Polláka sa problém nevysporiadaných pozemkov má celkovo týkať 504 rómskych obcí. Splnomocnenec spresnil, že v blízkej budúcnosti sa zameria najmä na 150 osád, v ktorých je tento problém najvypuklejší. Zámeny podľa neho mestám a obciam otvoria aj cestu k eurofondom. „Súčasťou základného balíka na poskytnutie peňazí z EÚ je totiž práve aj usporiadanie pozemkov. Takže ak bude chcieť obec využívať eurozdroje na rómsku problematiku, bude musieť najskôr vyriešiť pozemky,“ zdôraznil.