Dhaulágirí nebola doteraz voči slovenským horolezcom prívetivá. Stál na nej len jediný – Zoltán Demján po prvovýstupe juhozápadným pilierom alpským štýlom s Kazachmi Jurijom Mojsejevom a Kazbekom Valijevom. Bolo to ešte 6. októbra 1988. Medzinárodná horolezecká asociácia ho vyhlásila za svetový výstup roka a hoci od neho uplynul už dlhý čas, stále je v horolezeckom svete vysoko cenný. Sám Demján ho považuje za vrchol svojej horolezeckej činnosti, hoci pred tridsiatimi rokmi ako 16. muž planéty zdolal bez použitia kyslíka Mount Everest. Spolu s Jozefom Psotkom boli na vrchole najvyššej hory Zeme ako prví Slováci.
V čom je Dhaulágirí najviac zradná? „Pokiaľ hovoríme o výstupe takzvanou normálkou, klasickou cestou na vrchol, nie je to obzvlášť náročná hora,“ domnieva sa bývalý špičkový horolezec.
„Nechcem to podceňovať, ale som presvedčený, že za dobrých podmienok by vynikajúci lyžiar veľkú časť tejto cesty z vrcholu zlyžoval. Má síce strmšie a ľadové úseky, ale v zásade ide o snehový svah. V tom je zároveň najväčšie riziko, lebo ak príde ťažké sneženie, vzniká nebezpečenstvo lavín. A tie sú aj najväčším nebezpečenstvom v Himalájach. Ak padne lavína, väčšinou zahynie veľa ľudí, ktorí sú práve v jej dosahu. Detaily nepoznáme, ale niečo podobné sa stalo asi aj teraz. Nasypalo obrovské množstvo snehu vo veľmi krátkom čase a padajú lavíny, pred ktorými sa nedá príliš ujsť,“ hovorí Demján.
Na Dhaulágirí, ktorá sa teraz zapíše do histórie slovenského horolezectva čiernymi písmenami, má paradoxne pekné spomienky. „To je rovnaká situácia ako v prípade Everestu, niektorí ho nazývajú horou smrti. Je to len subjektívne vnímanie, sú to naše emócie, ktoré s nejakým miestom spájame. Hora nemôže byť taká či onaká, ale všetko sa odvíja od toho, čo sme tam zažili, či to boli príjemné, alebo nepríjemné veci,“ vysvetľuje Demján. Medzi horolezcami sa často tvrdí, že práve Dhaulágirí je nebezpečná svojím nevyspytateľným počasím.
Demján s tvrdením o počasí nesúhlasí. „Je to pravda len čiastočne, lebo toto hodnotenie sa dá zovšeobecniť aj na iné osemtisícovky, na takmer celú oblasť Himalájí. Raz je pekné počasie a inokedy vládnu kruté podmienky. Záleží, v akom čase sa tam ocitneme. Po globálnych klimatických zmenách mnohé veci už neplatia. Počasie sa často mení. V porovnaní s minulosťou je však teraz výhoda, že máme relatívne presné predpovede, sme napojení cez satelity na rôzne servery. Teraz je jednoduchšie sa pohybovať v Himalájach, horolezci môžu na vývoj počasia rýchlejšie reagovať. Hoci v tomto prípade boli naši horolezci podľa všetkého na relatívne bezpečnom mieste, ale nešťastiu sa nevyhli.“
Rešpekt pred touto horou má aj najúspešnejší slovenský horolezec súčasnosti Peter Hámor, ktorý vyšiel na dvanásť osemtisícoviek zo štrnástich a jednou z tých, ktorá mu chýba do skompletizovania koruny Himalájí, je Dhaulágirí. Pokúšal sa ju zdolať ešte v apríli 2009, ale jeho úsilie zmarila tragédia. Vo výške 5 500 metrov pri zostupe z prvého výškového tábora sa zrútil do ľadovej trhliny Hámorov spolulezec a kamarát Piotr Morawski, s ktorým dosiahol vrcholy niekoľkých osemtisícoviek. Výborný poľský horolezec pád neprežil.