„Ani sami občania nečakali v tejto ťažkej situácii, že vláda príde s novými benefitmi, ktoré určite nebudú zadarmo. Pre niekoho budú akože zadarmo, ale štátny rozpočet to bude musieť zaplatiť, to znamená daňoví poplatníci,“ konštatoval Brocka s tým, že všetky benefity zaplatia napokon občania. Ako príklad uviedol jazdy vlakmi zadarmo.
Na politiku zamestnanosti je na nasledujúce programovacie obdobie 2014 – 2020 jedna miliarda z eurofondov, plus zdroje zo štátu, informoval počas diskusie minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR (Smer) Ján Richter. Podľa Richtera je jednou z ciest zníženia nezamestnanosti zlepšenie odborného vzdelávania, množstvo nezamestnaných totiž tvoria práve absolventi škôl.
Rezort práce, sociálnych vecí a rodiny nepotrebuje viac peňazí, nie je rozhodujúci pre tvorbu nových pracovných miest, myslí si Július Brocka. Tvrdí, že minister práce by mal inšpirovať kolegov vo vláde vytvárať podmienky pre vznik pracovných miest. Podstatné je vytvárať podmienky pre priame zahraničné investície, upraviť Zákonník práce tak, aby umožnil lepšiu tvorbu pracovných miest, doplnil člen sociálneho výboru parlamentu Brocka.
Hlavné rizikové skupiny v oblasti nezamestnanosti sú: dlhodobo nezamestnaní, ľudia nad 50 rokov a mladí do 29 rokov, pričom mladých do 29 rokov je 119 tisíc a celkovo je nezamestnaných evidovaných 338 tisíc.
Július Brocka podporuje snahu vlády podporiť prácu nezamestnaných mladých, čo jej aj programom celej EÚ. Žiada ale, aby pri tejto podpore neboli niektoré firmy preferované pred inými, aby sa zaviedol mechanizmus, ktorý vylúči možný klientelizmus.
Nový príspevok na podporu vytvorenia pracovného miesta v prvom zamestnaní by mali podľa Brocku dostať všetci zamestnávatelia, ktorí splnia stanovené podmienky. Vláda však navrhuje, aby bol tento príspevok fakultatívny a o jeho poskytnutí rozhodovali výbory pre otázky zamestnanosti. Podľa Brocku by sme napríklad minimálnu mzdu nepotrebovali, ak by nebol problém s prácou.