Tisíce právomocí obcí ovplyvňujú život ich obyvateľov

Zanedbané cesty a chodníky, vysoké miestne dane či budova školy v katastrofálnom stave. Ak to chce občan zmeniť, možnosť mu dávajú novembrové komunálne voľby. Samosprávy miest a dedín totiž najviac ovplyvňujú bežný život. Majú okolo 4-tisíc kompetencií, na ktoré rozdeľujú miliardy eur.

27.10.2014 12:00
debata (1)

Na Slovensku je vyše 2 920 obcí, a tie vlani hospodárili so sumou 3,6 mld. eur. Napríklad v krajskom meste Žilina výdavky v tomto roku sú plánované takmer na 67 miliónov, Poprad má k dispozícii 38 miliónov a rozpočet hlavného mesta Bratislavy je vyše 373 miliónov eur. Podľa výkonného podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Milana Mušku je veľmi dôležité, akí starostovia a primátori budú viesť samosprávy. „Keď na čele obcí neboli skúsení a zodpovední predstavitelia a týka sa to aj zastupiteľstiev, tak sa obce dostávali do problémov a nerozvíjali sa v súlade s predstavami občanov,“ povedal Muška.

ZMOS vyrátal, že samosprávy majú v súčasnosti okolo 4 000 rôznych kompetencií, ktoré na ne prešli v procese reformy verejnej správy a prijímaním rôznych zákonov. Ako uviedol Muška, za najdôležitejšiu úlohu, hoci sa o nej veľa medzi ľuďmi nehovorí, považuje dobré a ekonomicky zdravé hospodárenie a zveľaďovanie majetku obcí.

Desať najdôležitejších právomocí obcí

Školstvo
Obce a mestá sú zriaďovateľmi základných a materských škôl, základných umeleckých škôl a centier voľného času. Niektoré spravujú aj detské jasle, hoci to im zákon neprikazuje. Starajú sa o fungovanie týchto zariadení vrátane školských jedální, školských klubov a podobne. Slúžia im na to peniaze zo štátneho rozpočtu, z podielových daní aj vlastné príjmy.

Doprava
Mestské a obecné samosprávy majú na starosti správu, údržbu a výstavbu miestnych komunikácií (Bratislava a Košice aj ciest vyšších tried). Po súhlase dopravného inšpektorátu na ne osadzujú dopravné značky, opravujú cesty a chodníky po zime, prevádzkujú verejné osvetlenie. Vo väčších mestách funguje mestská hromadná doprava, dopravné podniky zriadené na tento účel sa starajú o trasovanie liniek či obnovu vozidlového parku.

Miestne dane
Mestá a obce majú právo vyberať niektoré dane a poplatky. Sú to najmä daň z nehnuteľností, daň za psa, poplatok za užívanie verejného priestranstva, ubytovanie, predajné automaty, nevýherné hracie prístroje, vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, jadrové zariadenie. Obce takisto vyberajú poplatok za komunálny odpad a drobný stavebný odpad.

Sociálne služby
Obec je správnym orgánom v konaniach o odkázanosti. Prednostne má poskytovať takzvané terénne opatrovateľské služby (dovoz stravy, pomoc pri hygiene a podobne) tým odkázaným obyvateľom, ktorí žijú vo svojej domácnosti či u príbuzných. Najmä väčšie mestá si zriaďujú aj vlastné „kamenné“ zariadenia pre seniorov alebo zdravotne postihnutých. Obecné a mestské samosprávy môžu spravovať aj nocľahárne, nízkoprahové denné centrá, denné stacionáre, krízové domy pre rodiny s deťmi, domy na polceste a podobne.

Komunálny odpad
Samosprávy financujú odvoz drobného komunálneho odpadu. Výšku poplatku si samy určujú cez všeobecne záväzné nariadenie, podľa nákladov, ktoré vynakladajú na zberné nádoby a odvoz odpadu. Starajú sa aj o separovaný zber, zabezpečujú špeciálne zberné nádoby na sklo, papier, plasty. Čím viac odpadu obce vyseparujú, tým nižší by mal byť miestny poplatok za zmiešaný odpad.

Čierne skládky
Nepovolených opustených smetísk je na Slovensku podľa odhadov až okolo dvetisíc. Ak sa nezistí ich pôvodca, obce a mestá sú povinné tento odpad vo svojom katastri zlikvidovať na vlastné náklady. Obce však chcú presadiť, aby zodpovednosť za čierne skládky prebral štát alebo vlastník pozemku, na ktorom vznikli.

Mestská zeleň a parky
Obce a mestá majú povinnosť starať sa o mestskú zeleň. Každá obec má na to buď externých dodávateľov, alebo priamo vyčlenených vlastných pracovníkov, ktorí sa o zelené plochy starajú. Väčšie mestá si na to vytvárajú „eko“ podniky. Dôležitou úlohou obcí je aj pravidelné kosenie trávy, tri- až šesťkrát do roka.

Kultúra a cestovný ruch
Samosprávy môžu zriaďovať kultúrne inštitúcie, niektoré prevádzkujú kiná, prípadne divadlá. Napríklad Bratislava financuje mestské Divadlo P. O. Hviezdoslava, ktoré pôsobí v niekdajšej budove Činohry SND. V mnohých dedinách a mestách pôsobia miestne hudobné, tanečné či folklórne súbory, ktoré pomáhajú zachovať typické tradície a zvyky. V snahe prilákať turistov majú niektoré mestá zriadené oddelenia cestovného ruchu či informačné strediská, ktoré im pomáhajú pri propagácii.

Verejný poriadok
Vo väčších mestách dohliada na dodržiavanie verejného poriadku mestská polícia. Obecní policajti sledujú napríklad poriadok okolo kontajnerov, môžu pokutovať fajčenie na zastávkach, psičkárov, ktorí si neplnia povinnosti. Isté právomoci majú aj v oblasti dopravy, stojacemu autu, ktoré prekáža v cestnej premávke, môžu nasadiť „papuču“ alebo zariadiť jeho odtiahnutie. Obecné úrady riešia aj sťažnosti občanov na rušenie nočného pokoja alebo spory v susedskom spolunažívaní.

Stavebné konanie
Na mestské či obecné úrady chodia firmy či jednotlivci so žiadosťami o územné rozhodnutie, o stavebné povolenie, o vykonanie rozličných rekonštrukcií a menších stavebných prác a podobne. Rozhodnutia vydáva stavebný úrad, ktorý má obec buď vlastný, alebo je spoločný pre viacero obcí.

Opravu a údržbu ciest označila prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Eva Balážová za základ, ktorý ľudia citlivo vnímajú. Rovnako aj infraštruktúru, ako je plynofikácia, vodovod a kanalizácia, do ktorých treba investovať nemalé prostriedky. Podľa Balážovej obyvatelia často pripisujú primátorom a zastupiteľstvám aj niektoré nedostatky neoprávnene. „Ľudia vidia, že primátor neurobil veľa pre vytvorenie nových pracovných miest. To však nie je kompetencia obcí, ich úlohou je vytvárať podmienky na príchod investorov,“ poznamenala Balážová.

V obci Brusno neďaleko Banskej Bystrice obyvatelia podľa starostky Viery Krakovskej sledujú, či sa čistia cesty, či nie je ukradnutá mreža na kanalizácii. Za najproblematic­kejšiu považuje protipovodňovú ochranu. Keďže Brusno nie je správcom vodného toku, nemá ani priamy dosah na získanie financií na ochranu pred povodňami.

V komunálnych voľbách je účasť tradične oveľa vyššia ako v župných voľbách, ktoré sú ľuďom viac vzdialené. Naposledy sa na komunálnych voľbách v roku 2010 zúčastnilo 49,69 percenta voličov. Sociológ Martin Slosiarik nevidí dôvod na veľké odlišnosti v porovnaní s minulosťou. „Samozrejme, bude platiť – čím menšie sídla, tým väčšia účasť, čo súvisí s identifikáciou občana s obcou a so znalosťou kandidátov,“ vysvetlil sociológ. Podľa neho v menších obciach často kandiduje „sused“, kým vo veľkých mestách je to skôr „politik“.

Slosiarik dodal, že vplyv na volebnú účasť má osobná skúsenosť, ktorá je práve v menších sídlach intenzívnejšia. Tam napríklad ľudia prídu sami žiadať o opravu chodníka alebo upozornia na nefungujúce svetlo na ulici. „V mestách skôr populácia čaká, že niečo urobí primátor či poslanec. Tam je dištanc s radnicou oveľa väčší,“ doplnil sociológ.

Anketa Viete, ako mestá a obce ovplyvňujú váš život?

Mária Bučková (51), Hriadky, opatrovateľka

Foto: Robert Hüttner, Pravda
anketa

Zodpovedajú za úroveň služieb v obciach a v mestách. Za vývoz tuhého komunálneho odpadu, miestne komunikácie, verejné osvetlenie. V našej obci sú tie služby také, ako si to predstavujem. Moje rozhodnutie v komunálnych voľbách ovplyvní v prvom rade poriadok v obci a ako pristupujú k svojim občanom.

Andrej Jurca (28), Báhoň, kuchár

Foto: Robert Hüttner, Pravda
anketa

Pri voľbe kandidáta na starostu beriem do úvahy v prvom rade to, ako sa starajú o školstvo v obci, o vývoz odpadu. Čo sa týka obecných daní, to má však na starosti manželka a o to sa ja nezaujímam.

Amir Šakiri (19), Šaľa, študent

Foto: Robert Hüttner, Pravda
anketa

Keďže som mladý, v prvom rade ma zaujíma to, čo robia pre mladých ľudí. Myslím tým napríklad úroveň školstva v meste.

Lucia Berešová (26), Pavlovce nad Uhom, pracuje v školstve
V školstve majú vplyv aj na platy učiteľov.

Foto: Robert Hüttner, Pravda
anketa
V dosť veľkej miere to zasiahne aj mňa. Pri voľbe budúceho starostu sa budem rozhodovať na základe toho, koho poznám a aké sú jeho budúce zámery.

Juraj Škrabák (57), Častá, technik
Rozhodujú o školstve, zdravotníctve a v určitej miere aj o doprave. Bývam na dedine, kde každý každého pozná.

Foto: Robert Hüttner, Pravda
anketa
V komunálnej politike som aj sám pôsobil, takže som zorientovaný. Budem voliť kandidátov, ktorých poznám a o ktorých viem, že s niečím v obci pohnú. Politická príslušnosť nie je podstatná.

Dušan Holý (65), Bratislava, dôchodca
V Bratislave rozhoduje mesto napríklad aj o doprave, ktorá je tu veľmi zanedbávaná. Samozrejme, aj životné prostredie musí spravovať, triediť odpad.

Foto: Robert Hüttner, Pravda
anketa
Patrí sem aj verejná doprava. Tých oblastí je veľa a mnohé veci sú v Petržalke, kde bývam, v zlom stave. Doterajší vývoj a zanedbanie zo strany mesta ma vedie k tomu, že budem voliť nových kandidátov, ktorí možno prinesú nejaké zmeny.

Komunálne voľby sa uskutočnia na budúci mesiac 15. novembra.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #výdavky #komunálne voľby #právomoci