Firma sa doteraz dá založiť so základným imaním 5 000 eur. Po novom bude síce možnosť mať aj jednoeurovú eseročku, ale tá bude mať obmedzené možnosti vyplácania zisku. Pre malého podnikateľa potom zostane možnosť klasickej s.r.o., ale už so základným imaním najmenej 25 000 eur. To môže odradiť od zakladania tzv. jednoosobových eseročiek, ktorých je už vyše 50-tisíc. Takýchto firiem pribudlo po tom, čo si ich po raste minimálnych odvodov či obmedzení paušálnych výdavkov zakladali bývalí živnostníci, ktorí boli predtým dokonca zamestnancami.
Fiktívna živnosť či firma
Za všetkým je snaha špekulatívne, aj keď v súlade so zákonom, optimalizovať odvody a dane. Z ceny práce zamestnanca, ktorá je súčtom hrubej mzdy a odvodov zamestnávateľa, štát cez dane a odvody často zinkasuje až polovicu. Živnostník platí sociálne a zdravotné odvody najmenej vo výške zhruba 2 280 eur ročne. Majiteľ eseročky zase žije z príjmov firmy a zároveň, ak sa zaeviduje ako dobrovoľne nezamestnaná osoba, zaplatí ročne len minimálne zdravotné odvody v sume takmer 680 eur.
Aby štát daňovo motivoval podnikateľov k vytváraniu zisku, zaviedli sa tzv. daňové licencie od sumy 480 eur ročne, ktorú musí podnikateľ uhradiť v prípade straty. Výšku licencie si pritom možno odrátať z kladnej daňovej povinnosti.
V zákone o eseročkách sa tiež pre prípad vymáhania pohľadávky od firmy zvýšili možné nároky konkurzného veriteľa. Ak napríklad spoločník z firemných peňazí spláca auto svojej dcére, pri konkurze sa to zohľadní. Takéto prípady sa môžu stávať najmä v rodinných firmách.
Problémové rodinné s.r.o.
V rodinných podnikoch vznikal údajne priestor aj na umelé zvyšovanie dávok, ako je „péenka“ či materská. Zastaviť špekulácie v tomto smere má novela zákona o sociálnom poistení, ktorú predminulý týždeň schválil parlament. Nastavuje nové pravidlá pre výpočet dávok.
Podľa zistení Sociálnej poisťovne totiž niektorí zamestnávatelia doterajšiu právnu úpravu zneužívali. Prijali napríklad zamestnanca do pracovného pomeru v decembri, trebárs iba na niekoľko dní, priznali mu vysokú mzdu a tým aj maximálny vymeriavací základ pre platenie odvodov. Vysoké poistné však za neho zaplatili len za toto krátke decembrové obdobie. Hneď v januári mu mzdu znížili, aby zaň ďalej, naopak, mohli odvádzať čo najmenej.
Keď potom takýto zamestnanec po 90 dňoch povinného trvania poistenia ochorel, prípadne odišiel na materskú dovolenku, výška dávky sa mu počítali iba z poistného odvedeného v predchádzajúcom kalendárnom roku. Teda v popísanom prípade len z niekoľkých dní decembra. Čiže bola neprimerane vysoká v porovnaní so skutočne zaplatenými odvodmi.
Po novom, na základe prijatého pozmeňovacieho návrhu poslancov Jozefa Mihála (SaS) a Viliama Jasaňa (Smer), sa pri stanovení sumy nemocenského už zohľadní vymeriavací základ za celé, nielen minuloročné obdobie poistenia. „S účinnosťou od 1. januára 2015 sa rozhodujúce obdobie pre výpočet nemocenskej dávky predĺži až do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho tomu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na jej poskytnutie,“ spresnil hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Ide o desiatky miliónov eur
Sociálna poisťovňa len vlani na nemocenských dávkach vyplatila 264 miliónov eur. Nové opatrenie by malo priniesť úsporu na týchto výdavkoch.
Vladimír Sirotka zo Slovenskej asociácie malých podnikov síce pripúšťa, že sa tak mohlo diať, chýba mu však podrobná analýza, ktorá by poukázala na konkrétne firmy či osoby.
„Viem si takéto navyšovanie predstaviť pri materských dávkach. Kto však vie dopredu, kedy ochorie?“ pýta sa. Upozorňuje, že podobným konaním by vlastne zamestnávateľ poškodzoval aj samého seba. Za prvých desať dní „maródky“ totiž nemocenské zamestnancovi vypláca z vlastných zdrojov, najprv tri dni v sume 25 percent a vo zvyšné 55 percent vymeriavacieho základu. „My pre zmenu považujeme za nespravodlivé, keď za zamestnancov platíme odvody a zároveň im musíme platiť,“ pripomína v tejto súvislosti Sirotka. A dodáva, že namiesto tvrdení o „zneužívaní“ systému je namieste skôr hovoriť o nekvalite a deravosti niektorých zákonov.
Podobne s účinnosťou od januára 2012 vtedajší minister práce Mihál upchal „peňazovod“ zo Sociálnej poisťovne pracujúcim budúcim matkám, ktoré si materskú dávku zvyšovali dobrovoľným pripoistením. Diera v systéme im predtým umožňovala zinkasovať na nej aj viac ako desaťnásobne vyššiu sumu peňazí, akú predtým zaplatili na poistnom. Po úprave sa už dobrovoľne nemožno pripoistiť iba pre prípad materskej, ale len v komplexnom balíku zároveň s pripoistením v nezamestnanosti a na dôchodok.