O čo rýchlejšie však slovenský parlament v roku 1993 tento sviatok zrušil, o to pomalšie sa teraz poslanci stotožňujú s myšlienkou obnoviť ho.
Najnovší pokus vrátiť sviatku bývalý status zase podniká opozičný poslanec za SDKÚ Ľudovít Kaník. Do parlamentu predložil novelu zákona o štátnych sviatkoch s takouto požiadavkou. Navrhuje v nej preň aj nový, rozšírený názov: Deň úcty k dielu Milana Rastislava Štefánika – vznik samostatného československého štátu. Smer už však avizoval, že návrh ďalej neposunie.
„Bez Štefánika by Československo nevzniklo. Zároveň Československo otvorilo cestu k súčasnej slovenskej štátnosti. Bez toho, aby sa Slovensko dokázalo postaviť na vlastné nohy v rámci Československa, asi by dnes neexistovalo. Bol to dejinný zlom a Štefánik v ňom zohral obrovskú a nenahraditeľnú úlohu,“ argumentuje Kaník. Uznáva, že Slovensko má už štátnych sviatkov priveľa, preto odporúča jeho zámenu za iný, Deň ústavy, ktorý by sa mal stať pamätným dňom.
Podľa historika Slovenskej akadémie vied Dušana Kováča by tento sviatok jednoznačne mal byť štátnym. „Je to základný, kľúčový dátum, od ktorého sa odvíjajú celé moderné slovenské dejiny,“ zdôraznil. Podobne by uvítal aj zámenu tohto sviatku za Deň ústavy, ktorý podľa neho ako sviatok nemá hlbší zmysel a ani iné štáty svoje ústavy takto neoslavujú.
Výhradu však Kováč má k spájaniu sviatku s menom Štefánika. „V nijakom prípade tým nechcem spochybňovať Štefánikove zásluhy, ale tento deň by ako štátny sviatok mal byť spojený s udalosťou. A na Štefánikovu počesť by mal byť pamätným deň jeho narodenia 21. júla,“ mieni. Význam tohto dňa je podľa neho taký jasný a jednoznačný, že nemá zmysel podávať ho komplikovane. „Keby to konečne všetci poslanci pochopili, nebolo by treba pridávať k nemu akési podporné polienka,“ dodáva.
Parlament včera začal o novele rokovať. Dnes by sa malo rozhodnúť, či pôjde aj do druhého čítania. Diskusie sa však väčšinou zúčastnili len opoziční poslanci, ktorí Kaníka podporili, hoci niektorí spomenuli aj negatíva štátneho zväzku. Z poslancov vládneho Smeru sa ozvali len niekoľkí. Napríklad Ján Podmanický prisúdil väčší význam 30. októbru, keď sa k nemu Slováci prihlásili Martinskou deklaráciou.
V neprospech novely hovorí aj skutočnosť, že Kaník ju s rovnakým znením neúspešne presadzoval už v decembri 2013. Väčšina Smeru jeho návrh zamietla. „Deň ústavy 1. september určite nechceme meniť za nič. Nemôžeme jedných uspokojovať na úkor druhých,“ vysvetlil to vtedy poslanec za Smer a predseda výboru pre kultúru a médiá Dušan Jarjabek. Dodal, že 28. október je síce veľmi významný deň, no zoznam sviatkov by sa nemal meniť.
Slovensko má v súčasnosti päť sviatkov s prívlastkom štátny: okrem 1. septembra je to 1. január ako Deň vzniku SR, 5. júl ako Sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda, 29. august ako Výročie SNP a 17. november ako Deň boja za slobodu a demokraciu. Popri tom je tu desať dní pracovného pokoja. Ďalších 16 dní je takzvaných pamätných, tie sú však už pracovné. Medzi ne patrí v súčasnosti aj 28. október. V Česku je tento deň aj po osamostatnení nepretržite štátnym sviatkom.