Ušetrené peniaze sa majú použiť na jednorazové odškodnenie politických väzňov sumou 1 000 eur. Ako povedala podpredsedníčka NR SR Erika Jurinová, škody, ktoré napáchal komunizmus, sa vyčísliť nedajú. „Ľudia stratili sny, nemali možnosť študovať. Tento zákon je morálnym odškodnením politických väzňov. Komunisti sa dopustili zločinov a vieme pomenovať, kto sa ich dopustil,“ povedala.
Podľa nej sa ich návrh dotkne približne 1 300 bývalých príslušníkov ŠtB alebo ich manželiek a približne rovnakého počtu politických väzňov. „ Ide o morálne zmiernenie krívd,“ zdôraznila.
Poslankyňa NR SR za OĽaNO Janka Šípošová je dcérou politického väzňa. Podľa nej je veľká nespravodlivosť, že páchatelia zločinov sú dodnes zvýhodňovaní a tí, čo trpeli, dostávajú smiešny príplatok k dôchodku. Podľa nej ide približne o dve eurá mesačne.
„Tisíc eur je symbolické zadosťučinenie. Pre mňa je dôležitejšie odstránenie výsmechu, teda aby neboli zvýhodňovaní páchatelia krívd. Takú úpravu už prijali v Poľsku,“ upozornila. Spomenula tiež, že jej otec z dôchodku 800 korún musel ako politický väzeň po prepustení z väzenia splácať štátu, že sedel na Pankráci, pretože počas väzenia nemohol pracovať.
Za odobratie výsluhových dôchodkov príslušníkom tajných služieb je aj predseda Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák. Práve ústav prišiel do parlamentu s takýmto podnetom a OĽaNO si ho osvojilo. Podľa Krajňáka sa s touto problematikou vysporiadali nielen v Poľsku, ale aj v Maďarsku a Nemecku.
Návrh podporuje aj Srholec
Návrh podporuje aj predseda Konfederácie politických väzňov Anton Srholec. „Návrh je naplnením spravodlivosti a pokusom zmierniť veľké rozdiely odmeňovania medzi páchateľmi zločinov a tými, ktorí veľmi trpeli počas komunistického režimu. Naším cieľom nie je, aby sme mali výhody. Ale ľudia s vysokými platmi dnes majú výsluhové dôchodky a prenasledovaní žijú na okraji spoločnosti,“ uviedol.
Podľa neho konfederácia stráži obrovský balík utrpenia, keď sa naši ľudia obetovali za slobodu. „Je hrozné, že počas vlády komunizmu len na hraniciach bolo zastrelených 400 ľudí. V Bratislave bolo popravených 150 ľudí. Strážime spomienku na 171 000 odsúdených a dodatočne rehabilitovaných ľudí. Spomíname na ľudí, ktorí boli odvlečení do Sovietskeho zväzu, kde zahynuli. Nechceme vyvolávať hnev a pomstu, ale kladieme to do pamäti národa, aby sa na to nezabudlo,“ vyhlásil.