V zozname zakázaných je napríklad rýchle občerstvenie, cukrovinky, zmrzlina, nanuky, káva, energetické nápoje či potraviny, ktoré prekračujú limit soli. Ten je v novele stanovený na 1,5 gramu na 100 gramov hmotnosti výrobku. Rovnako sa má zakázať predaj pekárenských výrobkov, ktoré majú nižší ako tretinový podiel ovocnej a mliečnej zložky.
Za predaj týchto potravín bude bufetárom hroziť pokuta vo výške 50 až 500 eur. Novelu podporilo 78 poslancov parlamentu, z toho 77 zo strany Smer, pridal sa aj Štefan Kuffa (OĽaNO).
Renáta Zmajkovičová (Smer) sa pri predkladaní novely odvolávala na rastúcu obezitu detí a tiež povinnosť dohliadať na to, čo jedia v škole. „Cieľom návrhu je dosiahnuť, aby deti prijímali v strave viac výživných a zdravých potravín. Je nevyhnutné, aby sme sa stali konečne uvedomelými a pochopili vplyv výživy na zdravie človeka,“ obhajovala vtedy svoj zámer Zmajkovičová.
Zákaz sladkostí v bufetoch vyvolal veľký ohlas. Proti sebe sa postavili nielen poslanci parlamentu, ale aj výživoví odborníci, bufetári či rôzne združenia. Potravinárska komora Slovenska tvrdí, že zákon nevychádza zo žiadnych odborných záverov a v praxi spôsobí problémy.
„Schválenie novely spôsobí zákaz predaja aj takých potravín, ktoré v žiadnom prípade nie je možné považovať za nezdravé. Návrh sa na jednej strane odvoláva na ochranu zdravia u detí, na druhej strane sa však neopiera o žiadne odborné závery, ktoré by sa týkali zdravia a výživových hodnôt potravín,“ uviedli na svojej webovej stránke potravinári.
Stanovené množstvo soli napríklad prekračujú niektoré topené syry či tmavé pečivo, ktoré podľa odborníkov nezdravé nie sú. Odborníci tiež nevedia, čo sa myslí pod ovocnou a mliečnou zložkou, ktorých limit v potravinách tiež udáva novela. Sú ovocnou zložkou kúsky ovocia? Môže to byť aj lekvár, kde je často viac pridaných látok a cukru ako samotného ovocia? Mliečna zložka má tiež viacero alternatív. Môže to byť mlieko, tvaroh, ale taktiež tvaroh zmiešaný so škrobom.
Podobne nie sú nikde definované jedlá rýchleho občerstvenia. Podľa potravinárov to môže priniesť zmätok. „Sú to hotdogy, palacinky, pizza? Alebo aj obyčajné bagety? To nikto nevie. Vytvára sa priestor na korupciu. Do bufetu príde kontrola, ktorá bude tvrdiť, že napríklad palacinky sú rýchlym občerstvením. Bude ťažké presvedčiť ju o opaku,“ hovorí odborníčka na potraviny, ktorá si neželala zverejniť svoje meno.
„Ak sa dieťa nestihne ráno najesť doma, čo si bude môcť kúpiť v školskom bufete, ak sa v ňom nebude môcť predávať syr, chlieb, celozrnné pečivo alebo aj makovka?“ reagoval na novelu prezident Potravinárskej komory Slovenska Daniel Poturnay. Predaj z bufetov, ako pokračuje, sa len premiestni do tesnej blízkosti škôl.
Bufetári tvrdia, že z pultov budú musieť od januára stiahnuť potraviny, ktoré sa najlepšie predávajú. „Samozrejme, čokoládové tyčinky s rôznymi náplňami deťom chutia najviac. Asi ťažko si zo dňa na deň budú kupovať jabĺčka alebo hrušky. Tých sa predá možno 20 kusov. Bude to ťažké, uvidíme po novom roku,“ upozornila majiteľka bufetu v bratislavskej strednej škole. Podľa nej poslanci vyháňajú deti do okolitých obchodov.
Alžbeta Béderová z Poradne zdravia pri Regionálnom úrade verejného zdravotníctva v Bratislave si však myslí, že aj zákaz niektorých potravín v bufetoch môže pomôcť. „Je to síce malý krok, ale potrebný. Všetko, čo je na pôde školy, by malo mať vzdelávaciu funkciu. Ak deti v bufetoch vidia sladkosti, aký odkaz im to dá?“ pýta sa Béderová. Výživa u detí je podľa nej omnoho háklivejšia ako u dospelých. „Ak sa školáci dlhodobo nesprávne stravujú, môžu mať v budúcnosti problém s obezitou, vysokým cholesterolom alebo tlakom,“ uzatvorila.