Rezort vnútra nerozumie vede, odkazujú akademici

Rezort si zmeny v akadémii predstavuje tak, že technické ústavy, ktoré prinášajú viac praktických výsledkov, budú finančne zvýhodnené. Akadémii vyčíta, že spoločenskovedné ústavy, ktoré skôr teoretizujú, pohlcujú viac peňazí na zamestnancov a prevádzku oproti technickým ústavom.

„Až 10 spoločensko­vedných ústavov má vyššiu priemernú mzdu, ako je priemer celej SAV. Očakávali by sme pritom, že vyššiu priemernú mzdu budú mať ústavy s aplikovaným výskumom, ako je napríklad ústav materiálového výskumu,“ uviedla Dana Pohlodová z ministerstva vnútra. Novou platovou politikou a rozdelením prevádzkových nákladov by sa podľa nej dali ušetriť milióny bez prepúšťania vedcov.

Dodala, že SAV má asi štvrtinu nevedeckých zamestnancov. Ide napríklad o technikov, laborantov, vodičov vysokozdvižných zariadení, skladníkov či elektrikárov. Okrem toho každý desiaty človek v akadémii je dôchodca s plným úväzkom „Mnoho zamestnancov na plný úväzok má tiež ďalší plný úväzok na univerzitách,“ upozorňuje Pohlodová. Prehodnotením úväzkov alebo redukciou počtu nevedeckých pracovníkov by sa podľa nej ušetrili ďalšie peniaze.

Nakoľko sú odporúčania ministerstva záväzné pre akadémiu? Na tejto otázke sa rezort vnútra, vedenie akadémie a samotné ústavy rozchádzajú. Podľa Pohlodovej z ministerstva patrí akadémia pod reformu ESO a mala by dosiahnuť úspory.

Predseda akadémie Jaromír Pastorek však tvrdí, že namiesto úspor v ESO je pre nich prvoradá transformácia, ktorá sa pripravuje od roku 2016. V rámci nej sa organizácie spadajúce pod akadémiu zmenia na verejno-výskumné inštitúcie. To by im malo umožniť väčšiu spoluprácu s firmami, a teda aj prílev finančných prostriedkov.

„O úspore budeme môcť hovoriť až po realizácii transformácie,“ podotkol Pastorek. Podľa ministerstva vnútra by mala akadémia priniesť konkrétny plán šetrenia a neskrývať sa za transformáciu.

Ministerstvo školstva, pod ktoré akadémia patrí, si ESO tiež vysvetľuje po svojom. Tvrdí, že akadémia vied ňou prechádza a „prirodzeným spôsobom uskutočňuje reštrukturalizáciu jednotlivých ústavov“. Čo to však znamená, nie je jasné. Ministerstvo čaká na výsledky budúcej transformácie, o úsporách v súčasnosti nehovorí nič.

Riaditelia jednotlivých ústavov zaradenie do ESO považujú za výsmech či absurdnosť. Tvrdia, že táto reforma sa týka verejnej a štátnej správy a akadémia nie je orgánom jedného ani druhého. Sporiť už nemajú kde, podľa ich slov sú už dnes v núdzovom režime.

„Zaradenie do ESO je signál, ktorý spúšťa degradačné kroky voči vede. Je to tragický omyl,“ myslí si Gabriel Bianchi, riaditeľ Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV. Ako tvrdí, ministerstvo len porovnáva čísla, unikajú mu však dôležité súvislosti. Spoločenskovedné ústavy majú inú štruktúru zamestnancov ako technické a porovnávať priemer ich platov je nemožné. Napríklad spoločenskovedné ústavy majú viac vedcov, ktorí vzhľadom na ich vzdelanie a vek dostávajú vyššie platy. Naopak, v technicky zameraných ústavoch je veľa obslužného, a teda nižšie kvalifikovaného personálu, ktorý má nižšiu mzdu. Ide napríklad o laborantov v chemických ústavoch alebo technikov v strojárskych. Keď sa teda porovnáva priemerný plat týchto ústavov, skutočne môžu pracovníci spoločenskovedných ústavov na prvý pohľad zarábať viac.

„Je veľmi ošemetné porovnávať spoločenskovedné ústavy s technickými. Každý ústav má odlišnú históriu i mzdovú politiku. Niekto sa chystá na horšie časy a šetrí peniaze, niekto s nimi vôbec nepočíta. Akékoľvek paušálne porovnávanie je z tohto hľadiska zaťažené veľkou chybou,“ hovorí Karol Iždinský, riaditeľ Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV.

Spoločenskovedné ústavy pobúrilo, že podľa ministerstva neprinášajú také dobré výsledky ako technické ústavy. Upozorňujú, že ich výstupy sú úplne odlišné a nedajú sa merať napríklad na počet patentov. Je to úplné nepochopenie ich činnosti a vedy ako celku, tvrdia. „Výstupy bežne použiteľné v praxi a výstupy v dlhodobom časovom horizonte, ktoré formujú vzdelanostnú a kultúrnu úroveň národa, nemožno dávať do protikladu. Technický a prírodovedný výskum je nemysliteľný bez ukotvenia v oblasti humanitného poznania,“ reaguje Dana Hučková, riaditeľka Ústavu slovenskej literatúry SAV.

„Porovnávať úplne odlišné skupiny odborov vied z hľadiska ich výstupov je, povedzme to diplomaticky, scestné. Každý vedný odbor má svoje miesto, zmysel, špecifiká. V súčasnosti je tu tlak na to, aby veda produkovala okamžitý zisk, čo je ďalší nezmysel. Takto to naozaj nefunguje nikde vo svete,“ tvrdí Slavomír Hredzák, riaditeľ Ústavu geotechniky SAV. Podľa neho si niekto mýli poslanie a úlohu vedy s výskumno-vývojovými oddeleniami komerčných firiem.

„Iste, aby sa hýbala ekonomika, potrebujeme nové informačné technológie či materiály pre strojárstvo. Ale čo nové liečebné postupy? Kto za nás vyrieši možný nedostatok vody v budúcnosti, rómsku otázku alebo chápanie vlastnej histórie a dejín? Porovnávať, či je užitočnejšie pochopiť vplyv slnečných erupcií na život na Zemi, nájsť liek na ebolu alebo vyriešiť problém jadrovej fúzie použiteľnej v domácnostiach, je dosť ťažké,“ pripája sa Milan Tyšler, riaditeľ Ústavu merania SAV.

Vyjadrenia na adresu spoločenskovedných ústavov môžu byť aj provokáciou, obzvlášť v čase, keď veda bojuje o peniaze. Myslí si to Ivan Gerát, riaditeľ Ústavu dejín umenia SAV. „Neviem, o aké údaje sa ministerstvo opiera. Mne to trochu zaváňa provokáciou, možno nevedomou, zo strany tých, čo chcú naštrbiť jednotu akadémie,“ hovorí Gerát.

Diskusia týkajúca sa financovania akadémie sa opakovane rozprúdila po tom, čo hrozilo, že v budúcom roku dostane o desať miliónov eur menej. Vedci sa proti návrhu rozpočtu rozhodli protestovať. Upozorňovali, že o prácu príde až 500 pracovníkov. Nakoniec vláda odklepla osem miliónov eur do grantového programu VEGA, o ktoré budú môcť vedci súťažiť.