Psychologické testy nemusia odhaliť agresivitu policajta

Aj keď policajti môžu prísť za psychológmi kedykoľvek, nie vždy si musia uvedomiť, že ich aj potrebujú. Odborníci radia, aby sa psychike mužov zákona venovala na polícii väčšia pozornosť.

Záujemca o prácu v polícii musí absolvovať psychologické testy ešte pred tým, ako nastúpi do zboru. Mali by odhaliť sklony k agresivite či brutalite. Pri policajtoch zaradených v špeciálnych útvaroch, ako sú napríklad kukláči, sa potom testy opakujú každé tri roky. U ostatných každých päť rokov. Štatistiky ministerstva vnútra ukazujú, že vstupným testom neprejde každý druhý uchádzač. V posledných troch rokoch testy nespravilo vyše 2 500 nádejných policajtov z 5 700.

Testy sú náročné, ale len tie nestačia

Podľa neúspešných uchádzačov je to preto, lebo sú veľmi náročné. „Test trval vyše sedem hodín. Otázok bolo asi 700 a mali sme len jednu 10-minútovú prestávku. Nemohli sme jesť ani piť. To mi dosť prekážalo, lebo keď je človek smädný a hladný, ťažko sa mu rozmýšľa a vypisuje množstvo čudných, napríklad aj sexuálne ladených otázok,“ hovorí Eva z Nitrianskeho kraja. Otázky sa podľa nej opakovali, boli len inak sformulované. Súčasťou testu bolo aj kreslenie, pamäťové cvičenia a záverečný rozhovor s psychológom.

Policajt z Bratislavského kraja dopĺňa, že testy sa skrytou formou snažili zistiť, ako človek reaguje na stres. „Mali sme napríklad úlohy na čas. Ak človek nestíhal a videl, že mu ostávajú ešte tri otázky, znervóznel a zakrúžkoval hocičo. V podstate nevedel, že ho takto skúšajú. Test bol plný matematických, priestorových úloh, ako aj kreslenia. Mali sme napísať, čo si predstavíme pri určitých veciach, či máme radi skoky padákom alebo v iných úlohách dopĺňať čísla. Ak človek nepozná kľúč, nemá šancu test oklamať,“ myslí si dlhoročný policajt. Dodal, že keď uchádzač o miesto policajta psychotest neurobí, prijímacie konanie sa pre neho končí.

Vyselektovať impulzívne osoby pomocou testu však nemusí byť také jednoduché. Tvrdí to klinický psychológ a súdny znalec z oblasti psychológie dospelých Martin Balko. „Vždy zostane určité percento ľudí, ktorých rizikové správanie ani testy, ani odborník ihneď nediagnostikujú. Je to podobné ako u ľudí so sklonom k samovražde,“ upozorňuje Balko.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný pripomína, že do polície sa vždy hlási iba istý typ ľudí. „Napríklad takí, ktorí majú záľubu v zbraniach či vo fyzične. Ľudia, ktorí radi komandujú druhých, ktorým vyhovuje systém vojenskej disciplíny. Polícia nových zamestnancov potrebuje, je rada, že sa jej vôbec niekto hlási. Vybrať si musí z toho, čo sa jej ponúka,“ hovorí s tým, že na psychotesty sa nemožno spoliehať. Policajti sú neustále pod tlakom a dostávajú sa do rôznych konfliktných situácií.

Práve preto by mali podľa renomovaného psychológa a súdneho znalca Antona Heretika policajtov priebežne trénovať, aby dokázali svoju agresivitu kontrolovať a ovládať. „Psychologický skríning je vždy dôležitý a čím dôkladnejšie sa testy robia, tým lepšie. Myslím si, že to, čo by sa malo robiť dôslednejšie, je dlhodobá starostlivosť o ľudí, ktorí pracujú v profesiách, ako je polícia,“ zdôrazňuje psychológ. Upozorňuje, že po vstupnom psychologickom vyšetrení sa už o ďalší psychologický stav týchto ľudí len málokto stará.

Ako psychológovia pomáhajú, neprezradili

Pod rezort vnútra pritom patrí Centrum vzdelávania a psychológie. Jeho súčasťou je oddelenie služobnej psychológie, ktoré usmerňuje činnosť všetkých psychologických pracovísk nachádzajúcich sa na každom krajskom riaditeľstve polície. Pôsobia tu odborníci, ktorých počet rezort vnútra nechcel uviesť. Povedal len, že zodpovedá ich potrebám.

Ak má nadriadený pochybnosti o spôsobilosti policajta, môže ho dať kedykoľvek preveriť. „Rovnakú možnosť, kedykoľvek navštíviť služobného psychológa, má aj samotný policajt,“ tvrdí hovorca policajného prezídia Michal Slivka. Ako dodala Michaela Paulenová z tlačového oddelenia rezortu vnútra, psychológ potom poskytuje individuálne konzultácie s následnou psychologickou starostlivosťou. Ako funguje, sme sa však nedozvedeli. „Ich postup a priebeh je internou záležitosťou služobných psychológov a rezortu ministerstva vnútra,“ uviedla Viera Vlková z oddelenia služobnej psychológie Centra vzdelávania a psychológie.

Podľa policajta, ktorý nechcel zverejniť meno, sa psychologické vyšetrenia veľmi nevyužívajú. Každý deň sa pritom spolu s kolegami dostáva do vyhrotených situácií. „My zatiaľ pomoc nepotrebujeme. Možno ak by počas služby došlo k usmrteniu a niekto by sa s tým nevedel vyrovnať, poslali by ho k psychológovi. Pravdepodobne by nejaký čas ostal v kancelárii a odstrihli by ho od terénu. Ale to si len myslím, sú to výnimočné prípady,“ povedal.

Denník Pravda sa pokúšal získať aj osobný rozhovor so služobným policajným psychológom. Nebolo to však možné a odpovede na naše otázky vypracovali len písomne. Snažili sme sa zistiť aj to, koľko policajtov mesačne vyhľadá psychologickú pomoc. Z centra nám odpísali, že pre ochranu osobných údajov sa centrálna evidencia psychologických vyšetrení nevedie. Majú ju len jednotliví psychológovia.

Minister vnútra Robert Kaliňák aj policajný prezident Tibor Gašpar hovoria, že systém psychologickej starostlivosti je nastavený dobre a ide len o zlyhania jednotlivcov. Odvolávajú sa na to, že policajti majú kedykoľvek možnosť využiť starostlivosť psychológov patriacich pod rezort vnútra. „Systém psychologickej starostlivosti o príslušníkov Policajného zboru je nastavený dobre a funguje,“ hovorí Paulenová.

Obvinený policajt Ľuboš T., ktorý agresívne vystúpil voči vodičke a nasadil jej putá, absolvoval psychologické testy pri vstupe do polície aj pred štyrmi rokmi, keď ho na ne poslal nadriadený. A to kvôli sťažnosti na jeho agresívne vystupovanie. Test potvrdil, že nie je agresívny a je schopný služby. Neskôr absolvoval ešte jeden psychologický test, a to na vlastnú žiadosť.

Aj tam prešiel s výsledkom schopný služby. Krajská polícia pritom na neho dostala 44 sťažností, aj pre agresivitu. V súčasnosti je obvinený z trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a obmedzovania osobnej slobody. Krajský súd včera zamietol sťažnosť Ľuboša T. proti väzbe, kam ho posadili, aby neovplyvňoval svedkov.