Európska únia vrátane Slovenska samozvanú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku neuznáva a na Ukrajinu preto oficiálne nevyslala žiadneho zahraničného pozorovateľa. Longauer v rozhovore pre Pravdu opísal okolnosti jeho účasti na voľbách.
Kto vám dal mandát zúčastniť sa na voľbách ako pozorovateľ?
Bol to mandát nezávislých, ktorí chceli upozorniť na to, že oficiálne mandát asi nedostane žiadna krajina. Predsa len sme viazaní Európskou úniou, jej oficiálnou politikou, čo plne rešpektujem. Na druhej strane, keď sa už niečo koná, tak sa pozrime aj na to, aby sa mohlo prípadne celému svetu povedať, či to bolo v poriadku, alebo pod nejakým nátlakom či hrozbou. Ale na týchto voľbách sa nič takého neudialo.
Keď hovoríte o mandáte nezávislých, myslíte tým Asociáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (ABSE), ktorú pre túto príležitosť vytvorili ruské úrady?
Áno. Každý sa chce nejakým spôsobom prezentovať, a keď to nejde jedným spôsobom, vytvorilo sa ešte niečo iné.
Zvažovali ste, či tam ísť, alebo nie?
V mojom prípade to bolo dosť narýchlo, asi som niekoho suploval. Rozhodnutie prišlo spontánne. Povedal som si, prečo nie, pretože to sú klasické voľby tak ako v našich podmienkach na Slovensku, s ktorými mám niekoľkodesaťročné skúsenosti. A chcel som trochu vidieť aj svet, porovnať, ako ľudia žijú. Horšie je, že moja súkromná cesta sa trochu zneužila v tom zmysle, akoby som niekoho zastupoval. To absolútne nie. Nebol som nikým delegovaný a nestaral som sa, z akého politického či ideologického hľadiska sa tieto voľby konajú. Mali sme tam prísť a skonštatovať, či je priebeh volieb normálny a legálny. Do ničoho sme sa nemiešali. Nám bolo jedno, koho zvolia a do akých funkcií.
Náklady na cestu vám uhradila ABSE alebo ste si ich platili sám?
Cestoval som prevažne na vlastné náklady.
V akej oblasti ste voľby pozorovali?
Bol som v Luhansku, v piatich okresoch. Boli tam aj zástupcovia z celej Európy či Blízkeho východu. Nemali žiadne výhrady, lebo všetko normálne fungovalo. Voľby som trochu porovnával aj s tým, ako to vyzerá u nás. Na Slovensku je veľmi malá účasť, slabý záujem o zmenu či výmenu osobností vo funkciách. Tam boli 150-metrové rady.
EÚ a medzinárodné spoločenstvo Luhanskú a Doneckú ľudovú republiku neuznáva a konanie volieb nepovažuje za legitímne. Nebolo chybou, že ste sa na nich ako pozorovateľ zúčastnili?
Absolútne nie. To, že neuznávajú voľby, prišlo až po nich, ex¤post. Keď som zvažoval svoju účasť, nezachytil som nič také, že by sa o tom hovorilo. Mňa však zaujímali aj iné veci, chcel som vidieť krajinu. Nechcel som vniesť ani malinkú iskričku do toho, aby bola Ukrajina nesúdržná a necelistvá. Opakujem, že moja účasť v tejto misii nemá nič spoločné ani s politikou, ani s ideológiou.
Vaše meno sa ocitlo na zozname nezákonných pozorovateľov, ktorý zverejnilo ukrajinské ministerstvo vnútra. Pozorovateľov zároveň označilo za predstaviteľov protidemokratických politických síl.
To je nezmysel. Na Slovensku podporujeme, aby bol na Ukrajine pokoj. Nemám žiadnu invektívu voči tomu, že Ukrajina by mala byť celistvá. Naopak, nech je Ukrajina taká, ako bola, celistvá. Mám tam mnoho priateľov, na severe, v strede aj na juhu, a spolupracujeme s nimi. Ukrajinu mám veľmi dobre prečítanú, zúčastňoval som sa tam na akciách protifašistického charakteru. Aj oni sa zúčastňujú na našich oslavách a sme v bratskom vzťahu. Nie je tam žiadny problém. Zvyšok sú ich vnútorné veci.
Ukrajina vás však plánuje zaradiť na zoznam nežiaducich osôb. Neobávate sa, že tam už nebudete môcť vycestovať?
Nie, neobávam sa. Dokonca aj chápem ukrajinskú stranu, že prijala takéto opatrenia. Mňa sa to však veľmi nedotýka, pretože budem aj naďalej rozvíjať naše bratské priateľské vzťahy a zúčastňovať sa na nich. Tam nehrozí žiaden problém pri prekročení hranice. Do vnútorných vecí Ukrajiny sa absolútne nestarám, nech si riešia svoje veci, aby krajina bola skutočne demokratická a nemali medzi sebou konflikty.