Garáže v stredu obhajoval tým, že budú slúžiť návštevníkom a unikátne keltsko-rímske pamiatky, ktoré archeológovia objavili počas prieskumu severnej terasy Hradu, sa stavebnými prácami nezničia. Časť z nich však beztak zasypú zemou.
Kancelária Národnej rady plánuje v spomínanej časti Bratislavského hradu vybudovať 222 nových parkovacích miest, obnoviť barokovú záhradu a zimnú jazdiareň z čias Márie Terézie. Výstavba podzemných garáží však postavila do pozoru laikov aj odborníkov. Nepáčilo sa im, že pamiatky z prvého storočia pred naším letopočtom majú byť pre budovanie miest na parkovanie zakonzervované a zasypané. Medzi najvzácnejšie nálezy patria dva rímske objekty s dlažbou, základy pilierov, 16,5-metrový rímsky múr a rímsky pilier.
Pellegrini pod tlakom verejnej mienky avizoval, že sa s celou situáciou oboznámi a v stredu sa k problému vyjadril. „Pamiatky sú zakonzervované, ošetrené proti vplyvu počasia a technické riešenia, ktoré sa museli prispôsobiť týmto nálezom, garantujú, že počas výstavby pamiatky nebudú poškodené,“ uviedol. Väčšina pamiatok bude podľa neho návštevníkom sprístupnená, rovnako ako aj garáže. Dodal, že zrekonštruovaný areál má svoje opodstatnenie, pretože bude slúžiť najmä pre ľudí.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
Časť pamiatok, zhruba desať percent, bude znovu zasypaná. Týka sa to napríklad 16,5-metrového rímskeho múra, ktorý prekážal plánovanému vjazdu do garáží. Pôvodne sa uvažovalo, že sa rozdelí na viacero častí a od z miesta nálezu sa presunie asi o 20 metrov, aby neblokoval výstavbu.
Podľa riaditeľa Krajského pamiatkového úradu v Bratislave Petra Jurkoviča múr sa deliť nebude. „Trvali sme na tom, aby múr zostal na pôvodnom mieste. Bude očistený, zakonzervovaný a zasypaný terénom presne určenou technológiou,“ vysvetlil. Delenie múra podľa neho nebude nutné, pretože garáže sa postavia hlbšie. To si však podľa Jurkoviča vyžiadalo zvýšené náklady.
Foto: SITA, Ján Slovák
Chrániť pamiatky sa podľa neho dá viacerými metódami. Môžu sa buď vystaviť verejnosti, či premiestniť na iné miesto. To je prípad torza južného piliera, ktorý sa zo severnej terasy premiestni do expozície dejín Bratislavského hradu v suteréne paláca. Ďalším spôsobom je ochrana v teréne, ktorá sa týka 16,5-metrového múra. Ak sa v budúcnosti nájdu peniaze, podľa Jurkoviča je stále v hre možnosť odkryť ho.
Narábanie s pamiatkami, ktoré sa našli na Hrade, kritizuje zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre Karol Pieta. Podľa neho mala o osude pamiatok rozhodovať medzinárodná odborná komisia, čo sa v tomto prípade nestalo. Zvlášť je to podľa neho nutné vtedy, keď ide o natoľko významné nálezisko, aké je to na Hrade. „Skúsenosti, ako zaobchádzame s pamiatkami na Slovensku, nie sú najlepšie. A tieto nálezy na Bratislavskom hrade nám zoslali nebesia. Chýbala mi tu odborná diskusia,“ konštatoval. Pieta dodal, že zasypanie pamiatok v teréne si vyžaduje množstvo odborných posudkov, aby sa nestalo, že ich ľudia uvidia až o 50 rokov alebo vôbec.
Foto: SITA, Ján Slovák
Vybudovanie garáží odmietajú aj aktivisti, ktorí proti výstavbe vyzbierali 6¤300 podpisov. „Garáže na Hrad nepatria. Viete si predstaviť, že by na aténskej Akropole postavili garáže, aby návštevníci mali kde parkovať?“ pýta sa archeologička a členka petičného výboru Tatiana Štefanovičová. Archeologické nálezy sa majú podľa nej v prvom rade sprístupňovať ľuďom, a nie zahrabávať pod zem. Aktivisti v stredu kvôli tomu protestovali pred budovou parlamentu.
Na rekonštrukciu Hradu je vyčlenených 26,1 milióna eur, len výstavba garáží by mala stáť vyše desať miliónov eur. Sprístupnenie pamiatok formou prezentácie bude stáť ďalšie približne dva milióny eur. Obe zákazky zabezpečuje spoločnosť Váhostav.
Agentúrnu správu sme nahradili vlastným článkom.