Vodu odobratú z vodných útvarov na území SR nebude možné prepravovať cez hranice dopravnými prostriedkami a potrubím. Právna norma zdôrazňuje potrebu ochrany podzemných vôd v chránených vodných oblastiach s dôrazom na teritórium Žitného ostrova. Po novom bude v chránených územiach zakázaná výstavba produktovodov.
Novela zavádza lehoty na povolenia odberu povrchových a podzemných vôd na 10 rokov. Tým sa má vytvoriť priestor pre ochranu vôd a ich spravodlivé rozdeľovanie. Novela takisto zavádza nový sadzobník pokút za znečisťovanie vody. V prípade mimoriadneho znečistenia môže štát uložiť vinníkovi pokutu 165-tisíc eur.
V súvislosti s implementáciou Operačného programu Kvalita životného prostredia na roky 2014 až 2020 tiež zavádza spoplatnenie závlahovej vody pre poľnohospodárov a optimalizuje poplatky za odber povrchových a podzemných vôd. Poplatky za užívanie vôd vrátane poplatkov za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy budú príjmom Environmentálneho fondu.
Novela vyplýva z uznesenia vlády Voda ako strategická surovina štátu a návrhu na jej ochranu a trvalú udržateľnosť vo vzťahu k cezhraničnému nakladaniu s vodou odobratou zo zdrojov situovaných na území Slovenskej republiky. Takisto zosúlaďuje našu legislatívu s európskou rámcovou smernicou o vode a smernicou Európskej komisie o ochrane podzemných vôd. Parlament novelu odsúhlasil 2. decembra.
Prezident podpísal aj novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami
Hlava štátu podpísala aj novelu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami z dielne ministerstva životného prostredia, ktorú 2. decembra schválil parlament. Na základe novely Slovensko vyradí emisie oxidu siričitého a oxidu dusíka z medzinárodného obchodovania s emisiami. Naďalej však budeme obchodovať s emisiami oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov.
Cieľom novely je zjednodušiť a zefektívniť obchodovanie s emisiami. Slovensko totiž splnilo emisné stropy stanovené v roku 2010 na vypúšťanie emisií spomínaných plynov bez nutnosti obchodovania s nimi. Ich emisie sa takisto sprísňovaním kritérií zo strany štátu a aplikovaním smerníc Európskej únie naďalej znižujú. Systém obchodovania s emisiami oxidu siričitého a oxidu dusíka tak fungoval len formálne a predstavoval zbytočnú administratívnu záťaž pre štátne orgány aj pre prevádzkovateľov zariadení, ktoré produkujú emisie.
Medzinárodný systém obchodovania s emisiami sa pre oxid siričitý a oxid dusíka uplatňuje od roku 2002. Hlavným dôvodom zavedenia tohto systému bolo vytvoriť nástroj na obmedzovanie emisií znečisťujúcich látok, pre ktoré sú ustanovené národné emisné stropy. Prvé národné emisné stropy, ktoré nesmeli členské štáty Európskej únie prekročiť, boli ustanovené na rok 2010. Národné emisné stropy na roky 2020 a 2030 zatiaľ nie sú stanovené.
Novela zároveň umožní Recyklačnému fondu podporiť z jeho prostriedkov Environmentálny fond pri činnostiach zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.