O novej hlave štátu sa rozhodovalo vo dvoch kolách. Premiér Fico pritiahol k urnám vlastných voličov, ale nedokázal osloviť ľudí mimo svojej strany. Andrej Kiska získal 59 percent hlasov, čo predstavovalo 1,3 milióna ľudí. Ficova podpora bola niečo vyše 40 percent, čo bolo 894-tisíc hlasov.
V druhom kole Kiskovi pribudlo viac ako 851-tisíc hlasov, kým Ficovi len 362-tisíc. Politický analytik Ján Baránek si nemyslel, že by viac voličov mobilizoval práve víťazný kandidát. „Bol to sám Fico, kto mobilizoval svojich, ale aj voličov, ktorí ho nechceli,“ uviedol analytik. Kiska jasne vyhral v Bratislave aj v Košiciach. V hlavnom meste bol rozdiel priepastný, budúcu hlavu štátu volilo až 171-tisíc ľudí, kým premiéra necelých 60-tisíc. Za Kisku sa výrazne vyslovil aj juh Slovenska.
V predvolebnej kampani politickému nováčikovi jeho súperi často vyčítali jeho neskúsenosť vo svete politiky. Kiska, naopak, na adresu politikov vravel, že žijú za vysokým múrom a neriešia problémy ľudí a že slovenskú politiku doviedli na dno dôvery. Vytrvalo odkazoval, že prezident je na to, aby hovoril, čo ľudí trápi. „Ja som robil v Dobrom anjelovi osem rokov a to, čo som tam zažil, to je ten dôvod, prečo som sa do tej politiky rozhodol vojsť,“ hovoril Kiska.
Práve charitu Dobrého anjela dokázal zúročiť pri oslovovaní občanov. Založil ho s priateľom Igorom Brossmannom. Ten však nebol nadšený, keď sa Kiska rozhodol uchádzať o najvyšší ústavný post. Zo spoločného charitatívneho projektu odišiel, kandidatúru Kisku totiž vnímal ako zneužívanie Dobrého anjela. Podľa Brossmanna bol absolútne nevhodný kandidát.
Vyštudovaný elektroinžinier Kiska svoju budúcnosť najskôr videl v Spojených štátoch amerických, kde pracoval ako gastarbeiter. Až po návrate z USA sa mu začalo dariť. Peniaze mu začali prinášať viaceré nebankové a splátkové spoločnosti, ktoré založil aj s bratom. V roku 2005 spoločnosti predal VÚB banke. Jeho podiel z predaja predstavoval 10 miliónov eur.
Kiska ako neznámy človek začal s kampaňou oveľa skôr. Prezentoval sa už začiatkom leta 2013. Jeho bilbordy viseli po Slovensku už desať mesiacov pred voľbami. Kampaň ho vyšla na 1,095 milióna eur. Jeho súper Fico podľa straníckej centrály vykázal 265-tisíc eur. Odborníci na to reagovali väčšinou tvrdeniami, že to bolo viac. „Aj milión Andreja Kisku je ďaleko od reálu, ale určite menej ako uviedol Robert Fico,“ povedal analytik Baránek.
Kiska do úradu nastúpil 15. júna. Vo svojom inauguračnom prejave povedal, že Slovensko by malo byť krajinou ekonomicky úspešnou, sociálne spravodlivou, v ktorej slušnosť a morálka je skutočnou hodnotou. „Ako prezident budem klásť otázky v mene občanov, v mene svojom, v mene toho, aby sa problémy skutočne riešili,“ hovoril.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Začiatkom júla sa dostal do prvého sporu s parlamentnou väčšinou. Oznámil, že zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov zvolených parlamentnom vymenuje len Janu Baricovú. U ostatných kandidátov nezistil trvalý záujem o ústavné súdnictvo. Požiadal parlament, aby zvolil štyroch nových kandidátov, z ktorých vyberie dvoch. Pôvodne mal zo šiestich kandidátov vymenovať troch.
Ústavný súd doteraz pracuje v oklieštenom zložení, má len 11 sudcov namiesto 13. Prezident prvýkrát vystúpil pred parlamentom minulý mesiac. Urobil tak po tom, čo odstúpila ministerka zdravotníctva a predseda parlamentu Pavol Paška pre kauzu CT prístroja v piešťanskej nemocnici. V prejave sa prihovoril za dôslednosť zmien v zdravotníctve. S prvou svojou správou o stave republiky vystúpi v prvom polroku 2015.
Ďalšie udalosti marca 2014
Slovensko získalo eurofondy na cesty a prácu
V Bruseli sa v marci dohodlo, že Slovensko získa z eurofondov na roky 2014 až 2020 sumu 15,5 miliardy eur. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sme si polepšili, keďže na roky 2007 až 2013 bolo k dispozícii 11,6 miliardy eur. Viac peňazí sme dostali preto, lebo v oblasti regionálnych rozdielov Slovensko dostatočne nenapreduje. Problémom eurofondov je však ich pomalé čerpanie a tiež korupcia. Peniaze z obdobia do roku 2013 môžeme čerpať do konca roka 2015, ale aj tak sa očakávalo, že vyčerpať nestihneme možno až jednu miliardu eur.
Na roky 2014 až 2020 má ísť väčší balík európskych peňazí do dopravných projektov, výrazne sa podporia aj rómske komunity, zlepší sa životné prostredie či zefektívni verejná správa. Najviac, až vyše troch miliárd eur, bude smerovať na dopravné projekty. Dokončiť by sa tak mala diaľnica medzi Bratislavou a Košicami či spojenie na Kysuciach a Orave. Pridané dostal aj rezort práce. Na ľudské zdroje majú ísť takmer dve miliardy eur, kým v rokoch 2007 až 2013 bolo z eurofondov k dispozícii necelých 1,5 miliardy eur.
Slovensko chce počas siedmich rokov tiež výrazne pomôcť mestám a obciam, v ktorých žijú rómske komunity. Na podporu týchto marginalizovaných skupín by malo ísť až 300 miliónov eur. Podporia sa tak rekonštrukcie materských škôl a postavia sa obecné nájomné byty. Viac peňazí z eurofondov pritečie na Slovensko aj do oblasti životného prostredia a po novom môže krajina čerpať viac ako tri miliardy eur.