V nich bude NBÚ aj tajná služba zisťovať, či legálne nadobudli majetky, či sa stretávajú s osobami, ktoré sú podozrivé z trestnej činnosti, ale aj vzťah sudcov k alkoholu. Previerky sa zatiaľ budú týkať iba nových sudcov. Prvých 24 by malo vyjsť z výberových konaní, ktoré pred koncom minulého roka vypísalo 18 okresných súdov.
„O prácu sudcu je dnes obrovský záujem. Ak si vezmeme počet voľných miest a počet záujemcov, tak mnohonásobne prevyšuje možnosti slovenskej justície. Previerka bude významným faktorom pri rozhodovaní. Hovorí totiž aj o vzťahoch človeka, s kým sa v minulosti stretával a či je dôveryhodný,“ vysvetľoval pred Vianocami premiér Robert Fico.
Preverovanie spoľahlivosti sudcov zaviedla novela ústavy a novela zákona o sudcoch, ktoré platia od vlaňajšieho septembra. Súdna rada však zmenu napadla na Ústavnom súde. Namietala retroaktivitu previerok pri už vymenovaných sudcoch. Ústavný súd zatiaľ pozastavil paragrafy, ktoré sa týkajú previerok tých sudcov, ktorí už funkciu vykonávajú. Dvere kontrolám však nechal otvorené pre nových kandidátov.
Konkurzy kandidátov na nových sudcov budú vo februári a v marci. Ak v nich uspejú, budú Súdnej rade predkladať žiadosť o preverenie. Rada im zašle dotazník, ktorý vyplnia. Ich odpovede preverí Národný bezpečnostný úrad, tajná služba a polícia.
Dotazník má tri desiatky otázok, ktoré sa týkajú vzťahu k alkoholu a iným drogám, majetkov či dlhov, spolupráce s tajnými službami z iných štátov, s bývalou ŠtB. Kandidáti na sudcov by mali zodpovedať aj na otázku, či sú vydierateľní, vyplniť údaje o svojich blízkych. Najprv podklady kandidátov preverí NBÚ a tajná služba, po nich Súdna rada. Prezident sa nakoniec rozhodne, či ich do funkcie vymenuje.
Takéto dotazníky mali pôvodne vypĺňať všetci sudcovia. Novela zákona o sudcoch totiž zaviedla plošné previerky. Proti nim sa však zjednotila celá sudcovská obec. Nesúhlas vyjadrilo Združenie sudcov Slovenska aj Združenie za otvorenú justíciu. Poukazovali na retroaktivitu zákona, ktorý by sa týkal aj vymenovaných sudcov, ktorí už raz splnili podmienky zákona. Ďalším argumentom bolo, že výkonná moc zasahuje do postavenia sudcov.
„Previerky sudcov nemajú nič spoločné s odbornými previerkami, ale sú policajnými previerkami NBÚ. Aj svetoví sudcovia odsudzujú takýto zásah do nezávislosti súdnictva a konštatujú, že k nemu nie je žiadny dôvod,“ vysvetlila záporné stanovisko prezidentka Združenia sudcov Slovenska Dana Bystrianska, ktorá zároveň poukázala na možnú zneužiteľnosť citlivých údajov o sudcoch, ktoré bude mať okrem Súdnej rady nielen tajná služba či NBÚ, ale aj prezident. Zákon napadli na Ústavnom súde, ktorý pozastavil paragrafy týkajúce sa previerok slúžiacich sudcov. Tento rok by mal súd rozhodnúť, či sú protiústavné.
K transparentneniu justície voči verejnosti prispeje nové opatrenie. V civilných sporoch sa budú od marca nahrávať všetky pojednávania. Nahrávka bude súčasťou súdneho spisu. Účastníci konania a ich zástupcovia budú mať možnosť požiadať súd o vyhotovenie jej kópie. Zariadenia na nahrávanie sú už namontované vo všetkých 510 pojednávacích miestnostiach 62 súdov na Slovensku. Rezort spravodlivosti si od toho sľubuje zrýchlenie a sfunkčnenie občianskoprávnych konaní.