Za prácu by mal dostať aj plácu. Zástupcovia firiem sa budú navyše podieľať na obsahu školských osnov. Štát im za spoluprácu so školami ponúka daňové úľavy. Prepojenie odborných škôl s praxou predpokladá návrh zákona o odbornom vzdelávaní. Vláda o ňom bude v piatok rokovať na mimoriadnej schôdzi.
Návrh pripravilo ministerstvo školstva. Mimoriadne zasadnutie vlády vysvetľuje tým, že ho tlačia termíny. „Tlačia nás termíny, aby sme stihli po schválení nový zákon úspešne uviesť do praxe už v školskom roku 2015/16, musí byť do parlamentu doručený do tohto piatka,“ vysvetlila hovorkyňa rezortu školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová.
Prečítajte si glosu Mariána Repu Podiel zodpovednosti.
Cieľom je zavedenie prvkov takzvaného duálneho vzdelávania, princípom ktorého je prepojenie škôl s praxou a väčší podiel zamestnávateľov na odbornej príprave študentov tak, aby mohli po skončení školy bez rekvalifikácie a zaúčania nastúpiť rovno do zamestnania. Tento systém už dlhé roky funguje v krajinách ako Nemecko, Rakúsko či Švajčiarsko, ktoré majú aj nižší podiel nezamestnaných mladých absolventov.
Zástupcovia zamestnávateľov so zavedením tohto typu vzdelávania súhlasia, k návrhu zákona však majú viaceré výhrady. Ministerstvo školstva sa k ich požiadavkám zatiaľ nevyjadruje. „Budú o nich prebiehať rokovania aj po doručení zákona do parlamentu,“ dodala Dupaľová Ksenzsighová. Najzásadnejšie pripomienky firiem sa týkajú peňazí. Stredné a menšie podniky, ako aj živnostníci nebudú podľa nich finančne dostatočne motivovaní, aby do systému vstúpili. Podľa návrhu zákona by si firmy, ktoré poskytnú žiakovi viac ako 400 hodín praxe, mohli uplatniť daňovú úľavu vo výške 3 200 eur ročne. „Vo finančnom vyjadrení zníženie základu dane o 3 200 eur znamená niečo viac ako 700 eur ročne, teda 70 eur na žiaka mesačne, čo považujeme za nedostatočné,“ prepočítal Jaroslav Holeček zo Združenia automobilového priemyslu.
Podľa údajov zamestnávateľov bude žiak v prvom ročníku stáť podnik viac ako 2 900 eur ročne, v 2. a 3. ročníku ešte viac a až vo štvrtom ročníku sa zamestnávateľ dostane do plusu. Holeček pripúšťa, že najväčším plusom bude to, že takto si firma sama vychová odborníka. Zamestnávatelia ale navrhujú, aby štát zadotoval prax jedného študenta sumou od 1 000 do 2 000 eur, podľa finančnej náročnosti odboru.
Stavovské združenia a organizácie by mali podľa návrhu dohliadať na kvalitu praktickej výučby, pripravovať podklady pre prognózy vývoja potrieb trhu práce, podieľať sa na posudzovaní obsahu toho, čo sa žiaci učia. Mali by tiež hodnotiť obsah učebníc, ale aj stanoviť, čo má byť súčasťou praktickej maturitnej skúšky. Na zabezpečenie týchto právomocí chcú ďalšie peniaze od štátu.
„Dostali sme kompetencie, hlásime sa k nim, ale nemáme na to vytvorené materiálne ani finančné podmienky,“ upozorňuje Holeček. Tvrdí, že členské príspevky nové právomoci nepokryjú. Ak štát nezvýši motiváciu pre firmy, do duálneho vzdelávania sa zrejme zapojí len pár väčších firiem. Pripúšťa to František Tamašovič, riaditeľ Strednej odbornej školy technickej v Šuranoch, ktorá už roky spolupracuje s viacerými podnikmi. Podľa neho záujem zamestnávateľov bude závisieť aj od filozofie ich manažmentov. „Je to aj otázka toho, nakoľko vedenie podniku akceptuje prospoločenské správanie a vidí dopredu. Ak sa riadi čisto ziskovo, je to problém,“ myslí si Tamašovič. Predpokladá, že aj po zavedení nového zákona bude zo stredných odborných škôl vychádzať časť žiakov, ktorí budú vyučení v škole, časť žiakov, ktorých si na praxi vychová firma a časť „poloduálnych“ žiakov, ktorí budú mať časť odbornej praxe vo firme, najmä vo vyšších ročníkoch.
„Pre nás, keďže spolupracujeme s firmami od 90. rokov, to nie je nič nové. Ale vidíme aj úskalia, ktoré tu sú,“ reaguje k ministerskému návrhu Tamašovič. Upozorňuje, že keď hospodárstvo rastie, rastie aj záujem firiem o ich žiakov. Situáciu ale môže zmeniť kríza. „Keď sa podnik dostal do problémov, obmedzil výrobu, prepúšťal zamestnancov, takže nemal náplň práce ani pre žiakov. Je len málo veľkých firiem, ktorým to nerobí problém,“ poukázal.
Preto je podľa neho dôležité, aby školy boli pripravené aj na takéto situácie. „Minulosť nás presvedčila o tom, že len dobre vybavené školy obstoja v tomto systéme,“ zdôraznil. Pripomenul, že vzdelávanie na odborných školách by nemalo byť „čisto podnikové“. Ak firma zanikne, absolvent by sa mal uplatniť inde, prípadne pokračovať na vysokej škole.