Prichádza oteplenie, ale zima a poľadovica sa ešte vrátia

Vodiči volajúci do dopravných servisov rádií hovorili často o neošetrenej vozovke. Cestári, naopak, tvrdili, že boli v plnom nasadení a situáciu zachraňovali, ako len mohli. Aj napriek tomu, že cez víkend príde výrazné oteplenie, takáto situácia na cestách sa môže onedlho zopakovať. Zima sa totiž vráti a rýchle striedanie teplôt prinesie ďalšiu poľadovicu.

Cesty ako zrkadlo trápili vodičov podľa ich informácií v dopravných servisoch v Senici, Skalici, Demandiciach či v okrese Poprad. Komplikácie hlásili aj na rýchlostnej ceste R1 v Banskej Bystrici, či na diaľničnom úseku v okolí Trnavy. Niekoľko hodín bol neprejazdný aj horský priechod Donovaly.

Správcovia úsekov však tvrdia, že situáciu riešili okamžite. Podľa Roberta Kišša, pracovníka pre styk s verejnosťou Granvia Operation, ktorá prevádzkuje R1, vozidlá vykonávali pravidelný posyp i odhŕňanie. „Zásah považujeme za primeraný situácii a na úseku sa nestala ani jedna dopravná nehoda,“ uviedol Kišš. Aj Michal Fúrik, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti, tvrdil, že situáciu mali pod kontrolou.

Zlá situácia bola podľa vodičov aj v okolí Popradu a Mengusoviec. Riaditeľ Správy ciest v okrese Marián Barilla však o komplikáciách nevedel. „Ale ak sypač zasahuje na 30-kilometrovom okruhu, môže sa stať, že ten posyp z vozovky vietor hneď odveje a vodič má dojem, že cesta nie je ošetrená,“ vysvetlil Barilla.

Vodičov prekvapilo, že v istých úsekoch sa tvorila silná poľadovica a niekoľko metrov či len pár kilometrov od týchto miest o námraze ani nevedeli. Podľa Pavla Faška, klimatológa Slovenského hydrometeorolo­gického ústavu, problém tvorenia poľadovice na určitých úsekoch vyplýva aj z našich prírodných podmienok. Pre Slovensko je typické, že komunikácie vedú údoliami a ak je cesta vedľa rieky, tak riziko vytvorenia poľadovice je väčšie. Ďalšiu príčinu vidí aj v systéme údržby ciest.

Oteplenie, ktoré Faško predpovedá na nadchádzajúce dni, prišlo už včera predpoludním na bratislavské letisko, kde namerali osem stupňov Celzia. „Je prirodzené, že výkyvy v teplotách sú v zime väčšie ako v lete, ale teraz sú veľmi výrazné. Ešte 7. januára bol na severovýchode Slovenska veľmi silný mráz, dnes teplota vzduchu vystúpi nad 10 stupňov. V prvej polovici tohto týždňa k nám prúdil studený vzduch zo severu, teraz prichádza teplý vzduch od západu,“ vraví Faško.

Zmeny budú sprevádzať aj zrážky, pri otepľovaní počas víkendu sa dá očakávať v nižších polohách výdatný dážď. Sneh, ktorý tu na prelome rokov napadal, sa definitívne roztopí. Počasie bude pripomínať skôr jar, nie zimu. Oteplenie bude síce výrazné, ale nebude trvať dlho. Potom sa zase ochladí a v stredných a vysokých horských polohách by mal pribudnúť sneh. Tieto výkyvy počasia sa môžu prejaviť aj na zdravotnom stave obyvateľstva. Môžu pribudnúť prechladnutia.

Súčasné rýchle striedanie teplôt podľa klimatológa môže súvisieť aj s globálnym otepľovaním. To sa prejavuje nielen na teplote kontinentov, ale aj na teplote oceánov. Keď sa oceán v teplej časti roka dostatočne prehreje, cez zimu nevychladne tak, ako to bývalo v minulosti. A teplá morská voda v Atlantickom oceáne má na svedomí, že tlakové níže, ktoré sa nad ním vytvárajú, sú veľmi hlboké a výrazné. Na prednom okraji týchto níží sa dostáva teplý vzduch do Európy. A keďže sú veľmi hlboké, prúdenie je veľmi silné aj kontrasty medzi teplotami sú mimoriadne výrazné.

„V prvej polovici januára by sa už také silné mrazy, aké tu boli 7. januára, nemali vrátiť. Ale zostáva ešte druhá polovica januára a február. Vo februári sa zvyčajne vyskytujú tie najsilnejšie mrazy. Tak to bývalo v minulosti. Keď si zoberieme záznamy, tak najsilnejší mráz na Slovensku mínus 41 stupňov Celzia bol zaznamenaný 11. februára 1929 vo Vígľaši,“ pripomína Faško.