Európa hľadá odpoveď na teror

Európa potrebuje reagovať na posledné teroristické útoky v Paríži, otázka však je ako.

11.01.2015 15:00
Paríž, terorizmus Foto:
Paríž sa ešte nespamätal z útoku na satirický týždenník a v piatok už čelil ďalšej rukojemníckej dráme.
debata (21)

Chybné rozhodnutie politických lídrov totiž môže vyvolať zo strany verejnej mienky novú vlnu popularity extrémistických politických síl. Analytici predpokladajú, že takémuto vývoju sa nebude dať vyhnúť.

Podľa českého politológa Jiřího Peheho sa, bohužiaľ, aj útok na redaktorov francúzskeho satirického časopisu Charlie Hebdo populisticky zneužije a bude sa vykresľovať ako vojna civilizácií alebo náboženstiev a nie ako vojna s extrémistickými skupinami. „Európa má veľký problém s prisťahovalec­tvom, ktoré nie je zvládnuté, a tam sa otvára priestor v posilňovaní radikálnych a populistických hnutí,“ uviedol Pehe.

Ďalší český politológ Jan Charvát povedal, že problém, ktorý sa odohráva na úrovni radikalizácie časti moslimskej komunity, naráža na širší problém vyprázdnenosti politiky a sklamania výraznej časti obyvateľstva s fungovaním politických elít ako takých. „Nie som si istý, či politici tušia, ako reagovať. Ide o veci, ktoré majú hlbšie korene a nedajú sa rýchlo riešiť,“ poznamenal.

Politológ Michal Horský upozornil, že útok v Paríži môže viesť aj k možným odstredivým postojom k základným európskym pilierom, ktorým je nielen sloboda prejavu, ale aj pohybu občanov. Pre Slovensko by malo byť podľa Horského poučné, že náboženský fundamentalizmus môže viesť k rozštiepeniu národa. „Mali by sme si všimnúť ako francúzsky prezident a politické strany zdôrazňujú jednotu a slepú uličku náboženských konfliktov. Dúfajme, že v nastávajúcej referendovej kampani u nás naši politici nebudú nútení vyzývať k takejto jednote,“ povedal Horský.

Politológ Pehe predpokladá, že sa začne viac hovoriť o sprísnení imigračnej politiky vo vzťahu k oblastiam a krajinám, kde pôsobia islamskí fundamentalisti. Pehe to zdôvodnil tým, že politici musia reagovať na verejnú mienku a tá nerozlišuje tak dobre ako experti medzi extrémistickými skupinami fundamentalistov a islamom ako celkom. Zároveň očakáva, že útok vo Francúzsku bude akýmsi katalyzátorom zjednotenia Západu, ktorý si jasnejšie uvedomí, že ideológiou fundamentalistov je nenávisť voči nemu.

Takýto postup včera naznačil samotný francúzsky prezident Francois Hollande, keď vyhlásil, že je potrebné reagovať na celoeurópskej úrovni. Avizoval stretnutie ministrov vnútra EÚ, na ktorom je potrebné diskutovať o konkrétnych opatreniach. Spomenul otázku výmeny informácií, cezhraničnej spolupráce či udeľovania azylu.

O prísnej azylovej politike včera hovoril aj minister vnútra Robert Kaliňák. Podľa neho pomáha v boji proti terorizmu. „Sme často za to kritizovaní, že sme tvrdší, ako by sme mali byť, ale ja si myslím, že to prináša svoje ovocie,“ povedal Kaliňák v súvislosti s pokojom, ktorý je na Slovensku.

Väčšiu ochranu občanov sľúbil tiež nemecký minister vnútra Thomas de Maiziére. Za hrozbu považuje navrátilcov zo Sýrie, ktorí bojujú v službách Islamského štátu. Pri návrate do Nemecka znamenajú podľa ministra mimoriadne bezpečnostné riziko, pretože majú bojové skúsenosti a môžu verbovať v mene radikálneho islamu ďalších moslimov. Podľa ČTK sa vyjadril, že sa pripravuje prijatie nového zákona.

Slovenský bezpečnostný analytik Ivo Samson za jedno z riešení považuje prípadné odoberanie občianstva. „Ľudia, ktorí sa dali do služby Islamského štátu, tým porušili zákony krajiny, v ktorej žijú. Tým, že im zoberiete občianstvo, nastolíte isté odstrašenie,“ zhodnotil Samson. Podľa neho ide o schodnú cestu a dočasné východisko z krízy, pretože Európa sa musí nejakým spôsobom brániť.

Otázkou je, či sa európske krajiny nebudú silnejšie uzatvárať pred utečencami a moslimským svetom. Pehe túto tendenciu pozoruje zvlášť vo svetle poslednej utečeneckej vlny zo severnej Afriky a Sýrie. Podľa neho je zrejmé, že EÚ si s týmto problémom nevie rady, ale ak je v únii voľný pohyb osôb, nemalo by ísť len o problém nárazových zón Talianska či Španielska.

„Krajiny ako Česká republika alebo Slovensko, kde existuje odpor k prijímaniu utečencov, si budú musieť vyjasniť nielen postoj k utečencom, ale aj svoje postavenie v EÚ,“ mieni politológ s tým, že sa tak otvára viacero otázok ako len mierne xenofóbny postoj k utečencom a k iným kultúram, ktoré vidno v strednej Európe.

© Autorské práva vyhradené

21 debata chyba
Viac na túto tému: #terorizmus #Európa