Zatiaľ len Všeobecná zdravotná poisťovňa prisľúbila, že nemocniciam pridá, rokovania sa však ešte neskončili.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že finančné zdroje na zvýšenie miezd lekárov v rezorte sú. „V súčasnosti prebiehajú rokovania medzi poskytovateľmi a zdravotnými poisťovňami, samozrejme aj toto je spôsob navýšenia objemov u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ uviedla hovorkyňa rezortu Martina Šoltésová.
Z desiatich univerzitných a fakultných nemocníc, ktoré denník Pravda oslovil, odpovedalo šesť nemocníc – v Trnave, Trenčíne, Nových Zámkoch, Prešove, Banskej Bystrici a v Martine. Fakultné nemocnice v Banskej Bystrici a v Trnave potrebujú na vyššie mzdy ročne až 840-tisíc eur navyše. „Ak nedôjde k navýšeniu príjmov od poisťovní, budeme musieť pristúpiť k rozsiahlejším konsolidačným opatreniam, respektíve dôjde k zvýšeniu straty,“ povedala ekonomická námestníčka banskobystrickej nemocnice Ivana Sklenková. V Trnave potrebujú ročne navyše takmer 400-tisíc eur. „Toto navýšenie bude financované z výnosov nemocnice, pričom v súčasnosti rokujeme so zdravotnými poisťovňami o navýšení platieb za výkony,“ povedal hovorca Fakultnej nemocnice v Trnave Matúš Stračiak.
Iba martinská univerzitná nemocnica odpovedala, že má pripravené peniaze na vyššie platy lekárov. Ročný odhad navýšenia miezd lekárov bude podľa hovorkyne Kataríny Kapustovej predstavovať približne 430-tisíc eur.
Menšie regionálne nemocnice sú na tom oproti univerzitným a fakultným nemocniciam v oveľa horšej pozícií. Myslí si to prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. „Máme obmedzené možnosti zadlžovania sa oproti neziskovým organizáciám a na rozdiel od štátnych nás nikto neoddlží,“ dodal Petko, ktorý je zároveň aj riaditeľom nemocnice v Bardejove.
Upozornil, že ak nedôjde k úprave zmluvných podmienok so zdravotnými poisťovňami, tak na vyššie mzdy nemocnica nemá peniaze. Podobne sú na tom podľa neho aj ďalšie zdravotnícke zariadenia združené v asociácii. „Čakáme na ponuku od Všeobecnej zdravotnej poisťovne na zvýšenie cien aj objemov, ktoré nám prisľúbila, tým by sme vykryli aj platy,“ povedal Petko s tým, že ak na jednej strane štát prikáže zvýšiť mzdy, na druhej strane by mal aj zabezpečiť, aby nemocnice na takéto zvýšenie mali peniaze. Podotýka, že nejde len o zvyšovanie platov lekárov, ale aj všetkých zamestnancov.
Ak sa peniaze nenájdu, príde na rad krízové riadenie v nemocnici. „Obávam sa, že by sme museli navrhnúť deficitný rozpočet nemocnice, pozastaviť akékoľvek investičné a rekonštrukčné práce, lebo by sme na to nemali,“ povedal Petko. Nasledovali by ďalšie opatrenia, a to výrazné prehodnotenie nákupov, hoci k nim už nemocnica racionálne pristupuje. Tiež nevylúčil ani oddelené či skrátené úväzky pre zdravotníckych pracovníkov. Podobné opatrenia sa nevylučujú ani v ostatných zdravotníckych zariadeniach.
Nemocnica v Malackách potrebuje ročne 108-tisíc eur, ktoré nemá. „Z dlhodobého hľadiska sú tieto mesačné náklady bez akýchkoľvek ďalších zdrojov, napríklad navyšovanie súm za výkony zo strany zdravotných poisťovní, pre nemocnicu neudržateľné,“ povedala hovorkyňa Veronika Cvengrošová. Pre Nemocnicu s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši budú ročné náklady na mzdy lekárov znamenať o 270-tisíc eur navyše. Hovorca siete regionálnych nemocníc Svet zdravia Tomáš Kráľ považuje plošné zvyšovanie miezd lekárov za nesystémové, diskriminačné voči ostatným pracovníkom nemocníc a neobsahuje ani žiaden prvok zásluhovosti.
Najväčšia štátna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, už podľa hovorkyne Evy Ravingerovej pripravila návrh na úpravu cien tak, aby pokryli podiel poisťovne na zvýšených nákladoch na mzdové prostriedky v nemocniciach v roku 2015. „Prostriedky sú určené pre všetky lôžkové zariadenia na Slovensku,“ povedala Ravingerová. Ide o nemocnice aj odborné liečebné ústavy. Rokovania podľa nej ešte nie sú uzavreté.
Zdravotná poisťovňa Dôvera uviedla, že majú platné zmluvy so všetkými nemocnicami. Podľa PR špecialistu poisťovne Mateja Štepianského čakajú, ako ministerstvo a vláda naložia s 50-miliónovou rezervou, ktorá by čiastočne mohla kryť výpadok ich príjmov z dôvodu zavedenia odvodovej odpočítateľnej položky. Zároveň potvrdil, že rokujú s príslušnými komorami a združeniami o úprave platobných podmienok k aprílu tohto roka. Zdravotná poisťovňa Union sa vyjadrila, že nemocniciam priplatí, ak dostane viac peňazí za poistencov štátu.
Lekári si vyššie platy vydobyli ešte za vlády Ivety Radičovej v roku 2011. Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský, ktorý stál na čele lekárskej vzbury, si myslí, že v zdravotnom systéme je peňazí dosť. „Ak sa pozrieme na zisky zdravotných poisťovní za minulý rok, tak tie peniaze v systéme sú. Tvrdiť, že nie sú peniaze, neobstojí. Navyše, v posledných týždňoch sa prevalili rôzne kauzy s predraženými nákupmi, tak by som pri vyjadreniach nemocníc, na čo sú peniaze a na čo nie, bol veľmi opatrný,“ povedal Visolajský.
Prvé dve etapy navyšovania lekárskych platov boli uskutočnené v roku 2012. Lekárske mzdy vtedy stúpli na 1,05-násobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov u neatestovaných lekárov a na 1,6-násobok u atestovaných. Platy lekárom rástli aj k júlu 2012, keď sa zdvihli na 1,2, respektíve 1,9-násobok priemernej mzdy. Tretia tranža navyšovania platov lekárov bola rozložená na roky 2014 a 2015. S lekárskymi odborármi sa na takomto postupe dohodla bývalá ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Lekár so špecializáciou by tak v tomto roku mal zarobiť minimálne 22 742 eur.