Na obmedzenie jedného z pilierov európskej integrácie, ktorým je práve slobodný pohyb ľudí, politická vôľa nie je. Predstava, že by sa na vnútorných hraniciach únie objavili kontroly, je nepravdepodobná.
„Európsky parlament nepodporí žiadne špeciálne nové pravidlá obmedzovania,“ mienil europoslanec Boris Zala zo Smeru. Je si takmer istý, že nedôjde k podpore opatrení, aby sa vracali právomoci jednotlivým štátom, pokiaľ ide o pohyb osôb. Ani jeho kolegyňa europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová si nemyslí, že by sa mali sprísniť pravidlá pohybu v rámci Schengenu. Upozornila, že by išlo o veľmi komplikovaný proces, ktorý by znamenal zásah do viacerých zmlúv a súhlas všetkých členských krajín. „Útoky, ktoré sa stali vo Francúzsku, neboli spôsobené občanmi iného štátu. Vykonali ich rodení Francúzi. Ako teda na ne odpovedať? Tak, že obmedzíme voľný pohyb v únii? To nie je riešením,“ poznamenala Flašíková-Beňová.
Rezort vnútra zmenu Schengenu neeviduje
Slovenský rezort vnútra uviedol, že neeviduje iniciatívu na zmenu Schengenskej dohody. Podľa tlačového odboru rezortu vnútra v súčasnosti dochádza na európskej úrovni k zmene funkcií Schengenského informačného systému, čo umožní promptnejšiu vzájomnú komunikáciu bezpečnostných zložiek štátov a účinnejšie prijímanie potrebných opatrení.
Je jasné, že Európa bude svoje bezpečnostné opatrenia meniť a sprísňovať. Diskusiu, či sa nevydať aj smerom k úpravám schengenského systému, otvoril španielsky minister vnútra Jorge Fernández Díaz. Pre denník El País povedal: „Chceme prísnejšie hraničné kontroly, je možné, že by to znamenalo aj zmeny v dohode o voľnom pohybe osôb.“
Podľa Zalu je teraz skôr otázkou, kam sa rozhodne ísť Európska rada, či sa pôjde cestou posilňovania vonkajšej schengenskej hranice. Podľa neho by mohol vzniknúť v boji proti terorizmu tlak na vytvorenie jednotnej európskej spravodajskej služby.
O protiteroristických opatreniach by sa malo hovoriť 18. februára na bezpečnostnom summite vo Washingtone.
Český expert na terorizmus Andor Šándor povedal, že ak chceme účinne bojovať proti terorizmu, tak sú na to potrebné nástroje. „Treba zvažovať, či je Schengen to pravé orechové. Či v situácii, ktorá je, máme nechať týchto ľudí voľne chodiť. To nie je len otázka teroristov, ale aj organizovaného zločinu,“ mienil expert. Podľa neho je evidentný tlak na občanov i národné vlády, aby niečo robili. „Obávam sa, že je veľmi neskoro, aby sa našlo riešenie, ktoré bude svedčiť väčšinovej spoločnosti, ako aj moslimskej menšine,“ poznamenal. Podľa neho je predpoklad, že zahranično-bezpečnostná situácia sa bude zhoršovať.
Slovenský bezpečnostný analytik Milan Žitný si myslí, že obmedzovanie slobody je na postupe, pretože terorizmus víťazí. Podľa neho nejaká forma obmedzenia slobodného pohybu osôb už je preto naprogramovaná. Nevylúčil prísnejšie kontroly na letiskách i vnútrohraničných priechodoch. „Otázka, je, či sú na to štáty ekonomicky pripravené. Ak to na niečo narazí, tak to nenarazí na odpor hlásateľov slobody, ale na ekonomické možnosti,“ usúdil analytik. Problém vidí aj v tom, že do EÚ prenikajú utečenci zo severnej Afriky či Sýrie cez Španielsko a Taliansko alebo Grécko.
Rezort vnútra hodnotí riziko útoku na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami ako minimálne. „Zásluhu má na tom náš kvalitný azylový zákon. Pre Slovensko je podstatná ochrana práv ľudí, ktorí pomoc skutočne potrebujú. Preto SR nemá záujem o masové presídľovacie aktivity obyvateľov tretích krajín do Európy,“ uviedol tlačový odbor ministerstva vnútra.
Riziko osamelých vlkov
Polícia i tajná služba tvrdia, že prijímajú kroky na ochranu bezpečnosti občanov. Konkrétne však o nich nemôžu informovať. Slovenská informačná služba (SIS) moslimskú komunitu na území SR na základe doterajšieho správania hodnotí ako umiernenú bez radikálnych prejavov. „Opätovne však vzhľadom na aktuálnu situáciu upozorňujeme na riziko radikálnych prejavov tzv. osamelých vlkov, ktoré je síce na území Slovenskej republiky nižšie, no nemožno ho vylúčiť,“ povedal hovorca SIS Branislav Zvara.
Napríklad len z Nemecka odišlo do Sýrie bojovať viac ako 550 občanov. Po ich návrate do domovského štátu sa môžu stať vážnym bezpečnostným rizikom. Otázkou je, koľko Slovákov mohlo odísť takto bojovať do Sýrie či Iraku. Podľa indícií SIS počet takýchto ľudí predstavuje jednociferné číslo, čo je výrazne pod priemerom krajín EÚ.
Analytik Žitný upozornil, že pre teroristov je výhodné mať útočníka z prostredia domácej komunity. „Potom je psychologický dosah oveľa silnejší. Akonáhle by spáchal teroristický čin Slovák, otvorí sa diskusia, čo sa zanedbalo, a vznikne tlak na štátne zložky,“ dodal analytik.