Alkohol v krajine víťazí. Ako to zmeniť?

Slovensko vedie spolu s ďalšími krajinami strednej a východnej Európy štatistiky počtu alkoholikov a chorôb s tým spojených v rámci celej Európy. Počet alkoholikov rastie najmä od krízového roku 2008.

18.01.2015 15:00
alkohol Foto:
Na Slovensku patria dane z liehu v porovnaní s európskymi krajinami k najnižším.
debata (80)

Kým Rusi podľa štátnej agentúry, ktorá reguluje trh s alkoholom, chcú ceny vodky znížiť o 16 percent, aby zabránili ľuďom kupovať lacnejšie náhrady, Svetová zdravotnícka organizácia, naopak, odporúča spotrebné dane zvýšiť. Spotrebné dane z alkoholu patria na Slovensku k najnižším v Európe. Dôsledkom toho je, že aj samotný alkohol je pomerne lacný.

S rastúcim počtom alkoholikov rastú aj príjmy štátu. Kým napríklad v roku 1997 štát na liehu zarobil v prvom štvrťroku vyše 5,7 milióna eur, v prvom štvrťroku roku 2008 to už bolo vyše 9,5 milióna eur. A to len na čistom liehu. Z roka na rok sa zisk z daní zvyšuje napríklad aj pri pive. Slováci zároveň patria medzi európske národy s najvyššou úmrtnosťou z dôvodu pitia alkoholu. Zmeniť by to podľa odborníkov mohla legislatíva podobná severským krajinám.

13 litrov alkoholu na osobu a rok

V publikácii o alkohole a zdraví Svetovej zdravotníckej organizácie sa píše, že Slováci vedú štatistiky ochorení, ako je rakovina, cirhóza pečene a úrazov pre nadmernú konzumáciu alkoholu v celej Európe. Kým jeho spotreba smerom na západ Európy klesá, smerom na východ rastie. Menej zdravotných dôsledkov tak pociťujú Rakúšania, Belgičania, Francúzi, Nemci či Luxemburčania, naopak, Slováci, pobaltské krajiny, Maďarsko, Bulharsko a niektoré balkánske štáty sú najviac ohrození.

„Na Slovensku 15– a viacroční vypijú 13 litrov čistého alkoholu na osobu za rok. Z toho tvoria 46 percent liehoviny, 30 percent pivo a 18 percent víno. To je zdravotne škodlivá skladba,“ konštatuje Ľubomír Okruhlica, riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí. Podľa údajov centra počet alkoholikov rastie od deväťdesiatych rokov. „Zo štatistík vyplýva, že po miernom poklese evidujeme nárast počtu liečených ľudí, ktorí podľahli alkoholu práve od začiatku krízy. Hoci ich bolo veľa už aj predtým,“ dodáva Okruhlica.

Sociologička Silvia Porubänová tento jav vysvetľuje súhrou nepriaznivých faktorov. „Osobne predpokladám, že ide o kombináciu relatívnej dostupnosti, aj cenovej, alkoholu, tradície, ktorá bohato sýti, že každá príležitosť si „pitie“ vyžaduje, plus nezanedbateľný fakt, že spomínaná dostupnosť rôznorodého alkoholu v osobne nezvládaných situáciách supluje iné, neporovnateľne drahšie drogy, prípadne komplikovane zohnateľné lieky a podobne,“ myslí si Porubänová.

Riešením sú bariéry

Zdravotníctvo nemá najúčinnejšie možnosti prevencie problémov spôsobených pitím vo svojich rukách, ale má hlavnú úlohu pri riešení jeho dôsledkov, a to liečením alkoholizmu. Svetová zdravotnícka organizácia pritom recept na problematiku má. „Dôležité je minimalizovať reklamu, znížiť množstvo prevádzkových miest, čím sa zmenší dostupnosť alkoholu. Ak by sa zvýšili dane, dostupnosť alkoholu sa zníži,“ vysvetľuje Ľubomír Okruhlica.

V porovnaní s európskymi krajinami patria dane z liehu podľa štatistík skutočne u nás k najnižším. „Spotrebná daň na liehoviny s vysokým podielom etylalkoholu je na Slovensku takmer štyrikrát nižšia ako v Írsku. Oproti severským krajinám, ako je Fínsko a Švédsko, je rozdiel ešte výraznejší. Vo Fínsku je spotrebná daň na tvrdý alkohol 4,2-krát vyššia, zatiaľ čo oproti Švédsku je rozdiel dokonca vyše 5-násobný. Všetky tieto krajiny majú pritom ešte aj vyššiu DPH, takže takéto liehoviny sú v nich ešte drahšie ako na Slovensku,“ konštatuje analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.

Ekonóm SAV Vladimír Baláž však upozorňuje aj na odvrátenú stránku zvyšovania daní. „Neoplatí sa tú daň dávať veľmi vysoko, lebo si ľudia začnú páliť doma alebo si pôjdu kúpiť do zahraničia. Bezpečnejšie je si alkohol kúpiť,“ konštatuje.

Podobný názor má Porubänová. „Zvýšenie spotrebnej dane z alkoholických nápojov krátkodobo ,pomáha‘ štátnym rozpočtom, ale dlhodobo ,ubližuje‘ zdravotným dopadom, komplikáciám a rizikám v súvislosti s nadmerným užívaním alkoholu. Jeho zdraženie vedie k preferovaniu lacnejších, menej kvalitných, či doslova podradných druhov a značiek alkoholických nápojov vrátane ,domáceho pálenia‘. Asi netreba extra zdôrazňovať, že vzápätí nasledujú už spomínané zdravotné následky, ktorých riešenie v konečnom dôsledku zaťažuje práve štátny rozpočet… Nehovoriac o perspektíve bludného kruhu problémov v rodine, v zamestnaní, ktoré nadmerné pitie spôsobuje,“ konštatuje sociologička.

Pozitívnym príkladom, kde sa pitie alkoholu podarilo dostať pod kontrolu, sú však práve spomínané severské krajiny. Spotreba u nich je tam oveľa nižšia ako na Slovensku. Slovenský rezort financií zmeny sadzieb daní nateraz neplánuje

© Autorské práva vyhradené

80 debata chyba
Viac na túto tému: #alkohol #alkoholizmus