Na mape zločinnosti pribudli tri okresy

Ak bývate v okresoch Revúca, Stará Ľubovňa, Partizánske či Skalica, môžete byť pokojnejší. Patria totiž k okresom s najnižšou kriminalitou. Vlani tam bolo spáchaných priemerne 37 násilných trestných činov.

, , 20.01.2015 17:50, aktualizované: 21.01.2015 12:00
Tibor Gašpar, polícia, policajný prezident Foto: ,
Policajný prezident Tibor Gašpar.
debata (22)

Naopak, najviac vrážd, lúpežných prepadnutí či krádeží sa stalo nielen vo dvoch najväčších slovenských mestách v Bratislave a Košiciach. K 12 najnebez­pečnejším okresom sa pridali už aj Detva, Krupina a Zvolen, ktoré sa doteraz medzi nimi nevyskytovali. Polícia v týchto lokalitách zaznamenala priemerne až 343 násilných trestných činov.

Na základe mapy kriminality, ktorú včera zverejnili, chce polícia posilňovať hliadky a robiť preventívne opatrenia. Ľudia ju zase môžu používať ako pomôcku pri rôznych rozhodnutiach, napríklad pri kúpe nehnuteľnosti. Zo štatistík možno vyčítať, že počet násilných trestných činov v najbezpečnejších okresoch mierne stúpol, kým, naopak, v tých, kde zločin prekvitá, násilná kriminalita napriek vysokým číslam mierne ustúpila. Aj keď zločinci vlani spáchali o 8 432 trestných činov menej ako v roku 2013, denne polícia evidovala priemerne 222 skutkov, z toho 15 násilných.

zväčšiť
mapa krimi, kriminalita, trtestné činy, infografika,

Vlani polícia evidovala 72 vrážd, čo je o šesť menej ako rok predtým. Medzi ne sa však počítajú aj vraždy, ktoré Národná kriminálna agentúra odhalila vlani, no pochádzajú z iných období. Vlani sa tak stalo 54 vrážd. Menej bolo aj lúpeží, o vyše 150, aj ukradnutých áut, zhruba o 130.

Minister vnútra Robert Kaliňák považuje vyše osemtisícový pokles trestných činov za veľký úspech. „Ide o najbezpečnejší rok od vzniku Slovenskej republiky,“ uviedol. Spresnil, že v roku 1993, keď vznikla Slovenská republika, polícia evidovala viac než 145-tisíc trestných činov, za vlaňajšok to bolo „len“ niečo viac ako 81-tisíc.

Čísla však nehovoria nič o bezpečí. Odborníci hovoria, že policajná štatistika úplne neodráža, či sa ľudia cítia bezpečne.

Ako klesá kriminalita

rok 2014

  • 81 245 deliktov
  • denne bolo spáchaných 222 trestných činov, z toho 15 násilných

rok 2013

  • 89 677 deliktov
  • denne bolo spáchaných 245 trestných činov, z toho 16 násilných

rok 2012

  • 90 351 deliktov
  • denne bolo spáchaných 247 trestných činov, z toho 18 násilných

rok 2011

  • 92 252 deliktov
  • denne bolo spáchaných 254 trestných činov, z toho 19 násilných

rok 2010

  • 95 252 deliktov
  • denne bolo spáchaných 260 trestných činov, z toho 21 násilných

vv, zdroj: Policajné prezídium

Mapa kriminality sa za uplynulý rok oproti predchádzajúcemu trochu zmenila. Medzi najnebezpečnejšie miesta na Slovensku aj v roku 2014 patrili najmä dva bratislavské okresy, Košice, Trnava či Žilina. Nezmenili sa ani okresy, kde štatisticky polícia zaznamenala najnižšiu kriminalitu. Stále tam patrí Svidník, Stará Ľubovňa, Skalica či Bánovce nad Bebravou.

Zarážajúce je, že veľké množstvo lúpeží majú stále na svedomí mladiství a maloletí. Tí spáchali každý jedenásty násilný trestný čin. Stúpla aj brutalita týchto trestných činov. Dlhoročný kriminalista, policajný viceprezident Milan Lučanský poukazuje na skutočnosť, že hranicu veku páchateľov násilnej kriminality stále znižuje doba, v ktorej žijeme, a často to súvisí aj s drogami. „Mladiství páchatelia sa združujú do skupín. Je to davová psychóza. Myslia si, že keď sú viacerí, nič sa im nemôže stať,“ upozorňuje Lučanský.

Kriminalita na Slovensku v roku 2014
trestný čin počet objasnenosť
násilná kriminalita
vraždy 72 64 percent
lúpeže 680 63 percent
znásilnenia 87 75 percent
úmyselné ublíženie na zdraví 1 955 71 percent
extrémizmus 66 50 percent
organizovaný zločin 63 43 percent
majetková kriminalita
vlámania do bytov 1 525 39 percent
vlámania do chát 1 183 34 percent
krádeže áut 2 297 25 percent
výbuchy áut 527 13 percent
celkovo kriminalita 81 245 56 percent

Vedenie polície už dlhší čas pripravuje zmeny v rozložení obvodných oddelení. V niektorých okresoch ich pribudne, čo obyvateľom prinesie viac bezpečnosti v uliciach. Iné regióny, naopak, o policajtov prídu. Posilňovať by sa mali policajné obvodné oddelenia najmä na východe krajiny. Ide o okresy, kde dlhodobo rastie bežná kriminalita. Naopak, v regiónoch, kde kriminalita klesá, by sa mali oddelenia rušiť.

Policajný prezident Tibor Gašpar uviedol, že optimalizovať počty policajtov podľa regiónov je dlhodobý proces. „Množstvo zmien už prebehlo v prospech regiónov, kde sme štatisticky, ale aj z iných ukazovateľov, ktoré sledujeme, zaznamenali, že je žiaduce navýšiť počty policajtov,“ vysvetlil. Podľa Gašpara tento proces bude pokračovať aj v najbližšom období. Medzi zmenami, ktoré sa už udiali, spomenul napríklad zjednocovanie pohotovostných motorizovaných jednotiek či posilnenie niektorých úradníckych funkcií, ktoré dohliadajú aj nad prevenciou kriminality.

Okresy s najväčšou kriminalitou

  • Bratislava II
  • Trnava
  • Hlohovec
  • Nitra
  • Piešťany
  • Zlaté Moravce
  • Žilina
  • Bytča
  • Zvolen
  • Krupina
  • Detva
  • Košice-mesto

Okresy s najnižšou kriminalitou

  • Revúca
  • Stará Ľubovňa
  • Partizánske
  • Bánovce nad Bebravou
  • Skalica
  • Senec
  • Šaľa
  • Svidník

Poznámka: Ide o celkovú kriminalitu, teda o násilné, majetkové, ekonomické a mravnostné trestné činy.

Celková trestná činnosť sa podľa mapy kriminality deje prevažne na západnom Slovensku. Podľa sociológa Stanislava Buchtu tu zohrávajú úlohu dva faktory, a tými sú hustota a koncentrácia obyvateľstva, ktorá je podľa neho na západnom Slovensku a v mestských aglomeráciách výrazne vyššia ako v iných oblastiach. Ďalším faktorom, ktorý zohráva pri kriminalite veľkú úlohu, je podľa neho ekonomická prosperita alebo vyspelosť západného Slovenska vrátane Bratislavy. „Tieto oblasti môžu vytvárať vyššiu pravdepodobnosť kriminálnych aktivít,“ vysvetľuje Buchta s tým, že je to vidieť aj na základe hrubého domáceho produktu, podľa ktorého má západoslovenský región a Bratislava výrazne vyššie podiely.

Ďalším aspektom kriminality západného Slovenska môže byť podľa Buchtu aj suburbanizácia, to znamená, že bohatí už nežijú priamo v hlavnom meste, ale sa sťahujú do odľahlejších časti. „Bohatšie vrstvy idú do zázemí miest, a to v mape môže vytvárať, že západné Slovensko má vyššiu kriminalitu,“ do­dal.

Kým v zahraničí sa podľa máp kriminality ľudia rozhodujú o tom, kde budú bývať, alebo sú výrazne rozdielne aj ceny nehnuteľnosti, na Slovensku tento trend ešte nie je veľmi výrazný. „V súčasnosti pri rozhodovaní o kúpe nehnuteľnosti mapa kriminality nezohráva žiadnu úlohu, ale nevylučujem, že v ďalšej budúcnosti to bude faktor, podľa ktorého sa ľudia budú orientovať,“ dodal sociológ.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom Pravdy.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #polícia #lúpež #vražda #kriminalita #trestný čin #krádež auta
Flowers