Na mape zločinnosti pribudli tri okresy

Naopak, najviac vrážd, lúpežných prepadnutí či krádeží sa stalo nielen vo dvoch najväčších slovenských mestách v Bratislave a Košiciach. K 12 najnebez­pečnejším okresom sa pridali už aj Detva, Krupina a Zvolen, ktoré sa doteraz medzi nimi nevyskytovali. Polícia v týchto lokalitách zaznamenala priemerne až 343 násilných trestných činov.

Na základe mapy kriminality, ktorú včera zverejnili, chce polícia posilňovať hliadky a robiť preventívne opatrenia. Ľudia ju zase môžu používať ako pomôcku pri rôznych rozhodnutiach, napríklad pri kúpe nehnuteľnosti. Zo štatistík možno vyčítať, že počet násilných trestných činov v najbezpečnejších okresoch mierne stúpol, kým, naopak, v tých, kde zločin prekvitá, násilná kriminalita napriek vysokým číslam mierne ustúpila. Aj keď zločinci vlani spáchali o 8 432 trestných činov menej ako v roku 2013, denne polícia evidovala priemerne 222 skutkov, z toho 15 násilných.

zväčšiť

mapa krimi, kriminalita, trtestné činy, infografika,

Vlani polícia evidovala 72 vrážd, čo je o šesť menej ako rok predtým. Medzi ne sa však počítajú aj vraždy, ktoré Národná kriminálna agentúra odhalila vlani, no pochádzajú z iných období. Vlani sa tak stalo 54 vrážd. Menej bolo aj lúpeží, o vyše 150, aj ukradnutých áut, zhruba o 130.

Minister vnútra Robert Kaliňák považuje vyše osemtisícový pokles trestných činov za veľký úspech. „Ide o najbezpečnejší rok od vzniku Slovenskej republiky,“ uviedol. Spresnil, že v roku 1993, keď vznikla Slovenská republika, polícia evidovala viac než 145-tisíc trestných činov, za vlaňajšok to bolo „len“ niečo viac ako 81-tisíc.

Čísla však nehovoria nič o bezpečí. Odborníci hovoria, že policajná štatistika úplne neodráža, či sa ľudia cítia bezpečne.

Mapa kriminality sa za uplynulý rok oproti predchádzajúcemu trochu zmenila. Medzi najnebezpečnejšie miesta na Slovensku aj v roku 2014 patrili najmä dva bratislavské okresy, Košice, Trnava či Žilina. Nezmenili sa ani okresy, kde štatisticky polícia zaznamenala najnižšiu kriminalitu. Stále tam patrí Svidník, Stará Ľubovňa, Skalica či Bánovce nad Bebravou.

Zarážajúce je, že veľké množstvo lúpeží majú stále na svedomí mladiství a maloletí. Tí spáchali každý jedenásty násilný trestný čin. Stúpla aj brutalita týchto trestných činov. Dlhoročný kriminalista, policajný viceprezident Milan Lučanský poukazuje na skutočnosť, že hranicu veku páchateľov násilnej kriminality stále znižuje doba, v ktorej žijeme, a často to súvisí aj s drogami. „Mladiství páchatelia sa združujú do skupín. Je to davová psychóza. Myslia si, že keď sú viacerí, nič sa im nemôže stať,“ upozorňuje Lučanský.

Vedenie polície už dlhší čas pripravuje zmeny v rozložení obvodných oddelení. V niektorých okresoch ich pribudne, čo obyvateľom prinesie viac bezpečnosti v uliciach. Iné regióny, naopak, o policajtov prídu. Posilňovať by sa mali policajné obvodné oddelenia najmä na východe krajiny. Ide o okresy, kde dlhodobo rastie bežná kriminalita. Naopak, v regiónoch, kde kriminalita klesá, by sa mali oddelenia rušiť.

Policajný prezident Tibor Gašpar uviedol, že optimalizovať počty policajtov podľa regiónov je dlhodobý proces. „Množstvo zmien už prebehlo v prospech regiónov, kde sme štatisticky, ale aj z iných ukazovateľov, ktoré sledujeme, zaznamenali, že je žiaduce navýšiť počty policajtov,“ vysvetlil. Podľa Gašpara tento proces bude pokračovať aj v najbližšom období. Medzi zmenami, ktoré sa už udiali, spomenul napríklad zjednocovanie pohotovostných motorizovaných jednotiek či posilnenie niektorých úradníckych funkcií, ktoré dohliadajú aj nad prevenciou kriminality.

Celková trestná činnosť sa podľa mapy kriminality deje prevažne na západnom Slovensku. Podľa sociológa Stanislava Buchtu tu zohrávajú úlohu dva faktory, a tými sú hustota a koncentrácia obyvateľstva, ktorá je podľa neho na západnom Slovensku a v mestských aglomeráciách výrazne vyššia ako v iných oblastiach. Ďalším faktorom, ktorý zohráva pri kriminalite veľkú úlohu, je podľa neho ekonomická prosperita alebo vyspelosť západného Slovenska vrátane Bratislavy. „Tieto oblasti môžu vytvárať vyššiu pravdepodobnosť kriminálnych aktivít,“ vysvetľuje Buchta s tým, že je to vidieť aj na základe hrubého domáceho produktu, podľa ktorého má západoslovenský región a Bratislava výrazne vyššie podiely.

Ďalším aspektom kriminality západného Slovenska môže byť podľa Buchtu aj suburbanizácia, to znamená, že bohatí už nežijú priamo v hlavnom meste, ale sa sťahujú do odľahlejších časti. „Bohatšie vrstvy idú do zázemí miest, a to v mape môže vytvárať, že západné Slovensko má vyššiu kriminalitu,“ do­dal.

Kým v zahraničí sa podľa máp kriminality ľudia rozhodujú o tom, kde budú bývať, alebo sú výrazne rozdielne aj ceny nehnuteľnosti, na Slovensku tento trend ešte nie je veľmi výrazný. „V súčasnosti pri rozhodovaní o kúpe nehnuteľnosti mapa kriminality nezohráva žiadnu úlohu, ale nevylučujem, že v ďalšej budúcnosti to bude faktor, podľa ktorého sa ľudia budú orientovať,“ dodal sociológ.