Teplá zima decimuje včely už druhý rok

Číňania v provincii S'-čchuan už pár rokov opeľujú jablone ručne z rebríka s bambusovými kefkami. Vyhynuli tu včely. Slovensko sa takéhoto hrozivého scenára zatiaľ báť nemusí, no včelári majú z roka na rok väčšie ťažkosti udržať včelstvá v hojnom počte a zabezpečiť dostatok medu a dostatočné opeľovanie polí a sadov. Teraz s obavami sledujú, či bude aj naďalej pokračovať nezvyčajne teplá zima.

, 22.01.2015 14:30
včely, úle, úľ, včelár, skanzen Foto: ,
Včelári so znepokojením sledujú, ako sa bude vyvíjať zima. Ak bude naďalej teplá, včelám to uškodí, hovorí Rudolf Moravčík.
5

Teplé zimné počasie včelám nerobí dobre a, naopak, prospieva škodcom. Včelári nachádzajú desiatky prázdnych úľov. Úhyn včiel pozorujú už od minuloročnej jesene. „Je to dôsledok vlaňajšej teplej zimy, keď sa premnožil parazit klieštik včelí,“ povedala vedúca Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku Tatiana Čermáková.

Parazit zasiahol najmä takzvanú zimnú generáciu včiel, ktorá sa liahla v auguste 2014. Za normálnych podmienok mala prežiť prinajmenšom do marca 2015, no parazit a ďalšie choroby sa postarali o to, že táto generácia nevydržala a uhynula. V úľoch zostalo len málo včiel a nové sa nedokážu liahnuť tak rýchlo. „Preto nachádzali včelári prázdne úle už v októbri a novembri. Ak sa situácia s teplou zimnou bude opakovať, je predpoklad, že sa klieštik ešte viac rozmnoží a počas sezóny 2015 budú mať včelári väčšie problémy,“ upozornila Čermáková.

Správca Včelárskej paseky a Múzea včelárstva v Kráľovej pri Senci Rudolf Moravčík bol pri pesimistických odhadoch konkrétnejší. „Niektorí včelári hlásili už v novembri a decembri päťdesiatpercentný úhyn včelstiev. To znamená, že môže byť ohrozených až stotisíc včelstiev.“ Na Slovensku je podľa štatistík približne 15-tisíc včelárov, ktorí sa starajú dokopy o štvrť milióna včelstiev.

Dôsledky môžu pocítiť aj bežní spotrebitelia. „Slovensko sa čoraz viac stáva závislé od dovozu medu a rôznych náhrad medu,“ naznačil včelár s približne 50-ročnou praxou. Dodal, že to môže zväčšiť priestor pre špekulantov a priekupníkov, ktorí predávajú namiesto pravého medu rôzne napodobeniny, tie ani zďaleka nie sú také zdravé pre človeka. Farmári zas môžu mať v súvislosti s oslabenými včelstvami starosti s úrodou. „Mnohí poľnohospodári, ktorí túto otázku podceňujú, môžu byť prekvapení, že opelenie porastov bude nedostatočné,“ prízvukoval Moravčík.

Počas tradičnej zimy majú včely obdobie pokoja. Nespia, len fungujú v akomsi minimálnom režime. Zomknú sa do tesného chumáča, pričom na jeho okraji sa udržiava teplota od 6 do 8 stupňov. V strede, kde je včelia matka, je to až 30 stupňov. Včely v chumáči sa postupne striedajú. Tie z chladného kraja sa presúvajú dovnútra, aby sa zohriali. Kráľovná začína klásť prvé vajíčka zvyčajne až po zimnom slnovrate, približne po 20. januári. No teraz viacerí včelári vidia, že s tým včelstvá začali oveľa skôr. „Počas teplej zimy začínajú byť včelstvá aktívnejšie. Teplota v strede chumáča rastie na 35 až 36 stupňov, a to včelstvo zbytočne vysiľuje. Spotrebúvajú čoraz viac zimných zásob,“ načrtol skúsený včelár.

Moravčík počas svojej polstoročnej praxe zaznamenal viacero teplých zím. V minulosti pritom nemali také vážne dôsledky ako dnes. Ako príklad uviedol nezvyčajne teplú zimu v roku 1967, po ktorej nasledovala paradoxne mimoriadne úspešná medová sezóna. Prečo dnes musia mať včelári obavy? Odpoveď sa skrýva aj v klimatickej zmene. „V tom čase sme vôbec nepoznali mnoho škodcov, parazitov, chorôb a predátorov,“ vysvetlil. Niektoré sa podľa neho do Európy mohli presunúť pod vplyvom klimatickej zmeny zo subtropických oblastí. Iné sa sem dostali vďaka obchodu a vďaka meniacim sa klimatickým podmienkam sa im darí.

Kedysi nepoznaným a dnes problematickým sa stáva napríklad mor plodu, hniloba plodu. Začali sa objavovať rôzne choroby, ktoré v minulom storočí postihovali iba včelu indickú. V Taliansku sa objavil malý úľový chrobák, ktorý pochádza z Afriky. Včelárov vo Francúzsku, Španielsku, Portugalsku začali trápiť ázijské sršne. Tie, ktoré žijú bežne na Slovensku, sú prirodzeným predátorom včiel. No útočia podľa Moravčíka individuálne, striehnu napríklad na mladé včely. Ázijské sršne však vedia zaútočiť na úľ vo veľkom roji a celý ho zničia.

Spomínaný klieštik včelí pochádza tiež z Ázie. Do Európy sa nepresunul vďaka klimatickej zmene, ale podľa niektorých zdrojov bol zavlečený nemeckými vedcami z Včelárskeho výskumného ústavu v roku 1977 (na Slovensku ho zaznamenali už v roku 1978). No klimatická zmena a výkyvy v zabehanom ročnom režime sťažujú boj s týmto škodcom. Je dôležité včas ho odhaliť a správne zasiahnuť. Aj preto Ústav včelárstva avizuje na celý tento rok výdatnú zdravotnícku osvetu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
5 debata chyba
Viac na túto tému: #včelári #včely #úle