V hre sú desiatky miliárd eur, ktoré má získať únia, musí však svoju legislatívu tvoriť tak, aby sa spoločný obchod mohol rozvíjať. EÚ má dohoda ročne priniesť okolo 60 až 119 miliárd eur. V prepočte na jednu štvorčlennú rodinu únie majú byť prínosy približne 545 eur ročne.
Vplyvný nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) však varoval, že rokovania o dohode o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, v skratke TTIP, sa môžu skomplikovať. Dostal sa k tajnému dokumentu, v ktorom sa Európska komisia zaoberá obchodnými prekážkami.
Denník poukázal na to, že únia a tiež jej členovia by mali najprv o plánovaných zmenách v zákonoch informovať amerického partnera, až potom ich schvaľovať v parlamentoch. Zoznam zámerov by mali EÚ i USA zverejniť najmenej raz ročne na centrálnej úrovni aj na úrovni jednotlivých krajín. Každá zo strán by mala mať podľa dokumentu, na ktorý sa FAZ odvoláva, dostatok príležitostí, aby sa k nim mohla vyjadriť.
Zahraničnopolitický analytik Radovan Geist si vie predstaviť, že takýto mechanizmus sa v dohode medzi USA a EÚ objaví. „Ak chceme mať nejakým spôsobom harmonizované štandardy a normy, tak je lepšie to robiť preventívne a zabrániť ich nezlučiteľnosti,“ mienil analytik.
Podľa europoslanca Ivana Štefanca z SDKÚ zvrchovanosť európskych partnerov bude spočívať napríklad v oblasti ochrany spotrebiteľa, a nebude sa v tom ustupovať, a takisto právo zvrchovanej legislatívnej iniciatívy zotrvá na národných štátoch a v istej časti na európskych inštitúciách. „Nemám obavy, že by táto dohoda smerovala k tomu, že jedna strana bude druhú tlačiť do diktovania nejakých podmienok. V partnerstve sa musíme rešpektovať,“ myslí si europoslanec.
Európska komisia rozptyľuje obavy zo zásahov do tvorby európskych noriem. Joseph Waldstein Wartenberg z tlačového oddelenia Európskej komisie, zodpovedný za oblasť obchodnej politiky EÚ, uviedol, že legislatívu únie budú stále tvoriť Európsky parlament a Rada EÚ a ich úloha nemôže byť obmedzená. „Žiadne z opatrení, o ktorom sa v rámci rokovaní o TTIP diskutuje, nepovedie k obmedzeniu rozhodnutí štátov a legislatívneho procesu. Ani v EÚ, ani v USA,“ povedal pre denník Pravda Wartenberg.
Dohode sa vyčíta aj to, že rokovania prebiehajú v úplnej tajnosti. Problematickým miestom pripravovanej dohody je tiež mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom.
Zahraniční investori by mohli štáty žalovať na špeciálnych arbitrážnych súdoch a žiadať kompenzácie za rozhodnutia tých krajín, ktoré by negatívne ovplyvnili investície. Slovenská republika má takýto mechanizmus zakotvený v dvojstrannej investičnej dohode s USA ešte z roku 1991, ktorá je už zastaraná. Podľa slovenského rezortu hospodárstva je preto teraz príležitosť vytvoriť modernejší a vyváženejší mechanizmus ochrany zahraničných investícií.
Odbory a politici ľavicových či zelených strán v západnej Európe vyslovujú obavy zo zhoršenia sociálnych štandardov v snahe konkurovať americkým firmám. Šéf Výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti Ľuboš Blaha zo Smeru vidí najväčší problém v ohrození európskeho sociálneho modelu. Obáva sa straty pracovných pozícií, keďže americké firmy majú podľa neho lacnejšiu pracovnú silu a nižšiu sociálnu ochranu.
„Pochybujem o tom, že by si vlády v západnej Európe, kde aj tak vládnu socialisti, nechali ohroziť svoje sociálne štandardy. Skôr sú v týchto krajinách ešte vyššie ako u nás,“ reagoval ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Rozumie však tomu, že niektoré odvetvia, v ktorých nie je Európa konkurencieschopná, zaniknú a ľudia prídu o pracovné miesta, no v iných odvetviach sa zase vytvoria.
Na Slovensku okolo dohody vládne politické ticho. Kým v Paríži alebo v Berlíne sa živo o tejto téme diskutuje, vrcholoví politici v Bratislave o nej skoro vôbec nehovoria a nie je ani súčasťou širšej spoločenskej debaty.
Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka U nás na zápecku.
Analytik Geist nepostrehol na Slovensku vplyvnú skupinu, ktorá by vyjadrila zásadné výhrady. „Medzi najväčšími politickými stranami panuje viac-menej konsenzus. Ani jedna sa nepostavila výrazne proti. Dnes jednofarebná vláda na európskej úrovni podporuje čo najrýchlejšie dosiahnutie dohody a Slovensko oficiálne nevyslovilo závažné výhrady. Opozícia pravdepodobne aj z ideového nastavenia sa tiež nevyslovuje proti. Aj preto to nie je vecou silnej diskusie,“ zhodnotil analytik.
Podľa europoslanca Eduarda Kukana z SDKÚ je obchodná dohoda v europarlamente veľká téma, ktorá rozdeľuje politické frakcie medzi sebou, ale ani vnútri frakcií nie je vždy jednotný názor. Chýbajúcu slovenskú debatu europoslanec pripisuje tomu, že politické kruhy zrejme nedoceňujú jej dôsledky. „Keby sa takáto dohoda podpísala za prijateľných podmienok, pre Európu by priniesla obrovské výhody,“ povedal Kukan.
Poslanec Blaha má skúsenosť nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín, že témy súvisiace s globálnou ekonomikou sa vnímajú ako nepodstatné a pozornosť sa venuje provinčným témam. „Je taká psychológia, že to aj tak neovplyvníme a že sa rozhoduje na veľkých fórach, kde sú Nemci, Francúzi, Američania, a my si máme sledovať lokálne záujmy,“ usúdil poslanec.
O dohode s USA vyjednáva Európska komisia. Kedy dôjde k jej podpisu, nie je zrejmé. Kým optimisti hovoria o konci tohto roka, pesimisti spomínajú aj viac rokov.
Transatlantická dohoda USA a EÚ o voľnom obchode (TTIP)
Jej základom má byť odstránenie bariér vzájomného obchodu, ako sú rôzne licencie, štandardy a technické špecifiká. Z dohody má profitovať EÚ aj USA. Prináša však aj úskalia. Napríklad slovenskí poľnohospodári by na ňu mohli doplatiť, pretože farmári v USA sú konkurencieschopnejší, hospodária vo väčších objemoch.
Naopak, automobilky na Slovensku by mohli viac vyvážať do USA, odhaduje sa nárast nášho vývozu až o takmer 150 percent. Predpokladá sa, že na dohodu by doplatil európsky elektrotechnický priemysel, naopak, chemický priemysel by mohol získať. Spotrebitelia majú na dohode získať, keďže väčšia konkurencia by znížila ceny.
Anketa: Čo vedia poslanci o dohode TTIP?
Denník Pravda zisťoval, čo vedia poslanci parlamentných strán o obsahu dohody TTIP. Pýtal sa ich, čo považujú za jej najspornejší bod.
Ľudovít Kaník (SDKÚ)
Chcete okamžitú odpoveď? O dohode, o ktorej sa mesiace a roky diskutuje a hľadajú sa riešenia, chcete okamžitú odpoveď, aby som povedal presne – toto je ten zásadný problém. To je taká vec, ktorá keď sa prijme, samozrejme, že bude významne ovplyvňovať hospodársku situáciu v Európe vrátane Slovenska. Keď chcete odpovedať na vašu otázku, bude to možno trochu všeobecnejšie, ale dobre. Myslím si, že celkový dopad bude pozitívny, aj keď, samozrejme, treba doladiť všetky možné veci a snažiť sa nezabudnúť ani na detaily.
To, že to môže znamenať pri rozbehu, pri štarte, že niektoré odvetvia hospodárstva, ktoré sú dnes chránené colnými bariérami, budú vystavené ostrejšej konkurencii, je pravda. Ale po stabilizovaní situácie a zmenách, ktoré vyvolá, to bude mať na rast hospodárstva vo všetkých zúčastnených krajinách vrátane Slovenska pozitívny dopad. To znamená, môže to priniesť prechodné problémy, ale nemusí. To záleží na detailoch dohody, prechodných obdobiach a podobných záležitostiach, ktoré je možné dodebatovať.
Ale myslím, že to prinesie plusy a že pre Slovensko to môže priniesť väčšie výhody ako napríklad pre krajiny, ako je Francúzsko alebo iné krajiny, ktoré sú významne závislé od dotácií najmä do poľnohospodárskeho sektora, ale aj iných a bez týchto umelých dotácií by neboli konkurencieschopné. Slovensko sa toho nemusí obávať, aj keď, samozrejme, môže to v prechodnom období spôsobiť aj nerovnováhy na trhu, ktoré sa však rýchlo prekonajú.
Vladimír Jánoš (Smer)
Musím sa priznať, že som nečítal tú dohodu, poviem to úplne otvorene. Keď sa s ňou oboznámim, budem môcť nejakým spôsobom zaujať k tomu aj nejaký postoj. Strieľal by som len naslepo, musím sa s tým oboznámiť a potom budem múdrejší a budem vedieť k tomu zaujať stanovisko.
Igor Matovič (OĽaNO)
Túto problematiku má u nás na starosti Jozef Viskupič. Ja viem o tom zatiaľ len všeobecne. Čo viem, lebo hovorím, že on ju má na starosti do hĺbky, tak sme sa dohodli na tom, že budeme chcieť naozaj veľmi hĺbkové podrobné vysvetlenie, aby sme mali k čomu zaujať stanovisko. Niektoré názory sú také, že to pomôže vzájomným ekonomikám, že to pomôže rastu HDP aj Ameriky, aj EÚ, že to zníži nezamestnanosť. Čítal som dosť zásadnú analýzu, ktorá hovorí presný opak, takže neviem k tomu jednoznačne zaujať stanovisko, či to bude v prospech, alebo v neprospech. Naozaj by som chcel mať k tomu k dispozícii relevantné informácie.
Peter Muránsky (KDH)
Ja mám najväčšiu obavu z tejto dohody medzi Spojenými štátmi a EÚ z toho, že v rámci globalizácie a v rámci spoločného trhu jednoducho neplatia rovnaké podmienky. Hlavne čo sa týka napríklad životného prostredia. Spojené štáty nedodržujú všetky pravidlá a normy, ktoré uplatňuje EÚ na svoje výrobky. Takisto nemajú rovnaké technické normy. Nie je napríklad rovnaká bezpečnosť pri práci. Nie sú rovnaké technické normy. Ale hlavne sú veľké rozdiely v uplatňovaní pravidiel v ochrane životného prostredia. Tým pádom výrobky, ktoré sa ocitnú na trhu a budú z krajín EÚ, pokiaľ sa tieto zákony budú dodržiavať a mali by sa dodržiavať, musia byť logicky drahšie, ako sú výrobky zo Spojených štátov, prípadne Kanady. V tom vidím obrovské riziko. A vidím to tak, že transfer tovarov bude viac-menej jednostranný, to znamená, že bude oveľa ľahšie a dostupnejšie pre našich ľudí kupovať americké tovary a oveľa ťažšie bude umiestňovať na americký trh výrobky, ktoré sú z krajín EÚ.
Tibor Bastrnák (Most-Híd)
Nie som v takom výbore, ktorého sa to týka, nezaoberám sa touto otázkou v našom parlamente. Týka sa to v prvom rade odborníkov alebo poslancov Európskeho parlamentu. Práve kvôli tomu, že nie som vo výbore, čo sa tým zaoberá v celom rozsahu, nie som v tom úplne doma. Viem povedať len toľko, že je to pre nás výhodnejšie ako nevýhodné. Iste, môžu tam byť aj nevýhodné klauzuly, ale na druhej sú tam aj výhodné klauzuly pre Slovensko. Stará dohoda medzi Slovenskou republikou a USA, ktorá bola uzavretá v roku 1991, obsahuje veľmi nevýhodnú rozhodcovskú doložku, ktorá umožňuje, že dnes americké spoločnosti v investičných arbitrážach väčšinou vyhrávajú. To znamená, že pre Slovensko je to nevýhodné. Keby táto nová zmluva bola v platnosti, tieto veci by boli už vyriešené úplne iným smerom, takže preto má skôr viac výhod ako nevýhod.