Politológ: Posunom by bolo, keby sme hlasovali o registrovanom partnerstve

08.02.2015 10:10, aktualizované: 11:50

Ústavný právnik Marián Giba upozorňuje, že referendum bude mať aj právne dôsledky. Referendové otázky, tak ako boli formulované, sa nebudú môcť podľa nášho ústavného práva objaviť v prípadnom ďalšom referende najmenej tri roky.

Referendum o ochrane rodiny je neplatné, účasť na ňom bola 21,41 percenta. Keďže nepresiahla hranicu 50 percent, plebiscit je neplatný. Na tlačovej besede to oznámila Ústredná komisia pre referendum SR.

Chromík: Skoro milión ľudí, to je dobrý základ

Anton Chromík z Aliancie za rodinu v diskusii Rádia Slovensko povedal, že referendum bolo úspešné. „Je to niečo úžasné, zažívať tento príbeh.“ Jedna vec je platnosť, jedna úspešnosť. Skoro milión ľudí, to je dobrý základ, aby sme sa naučili diskutovať, čo je hodnotné." Chromík prirovnal výsledok referenda za volebný výsledok strany Smer a zdôraznil, že milión ľudí prišlo aj napriek atakom médií. Zopakoval iekoľkokrát, že sa prihliada na názory ľudí, ktorí prišli k urnám. „O tých, ktorí neprišli, nevieme zhola nič,“ argumentoval Chromík.

Macko z iniciatívy Inakosť: Slovensko nie je také konzervatívne

Podľa Martina Macka z iniciatívy Inakosť padlo viacero mýtov, ktoré existovali. Napríklad, že témy z referenda sú horúci zemiak, ktorý si politici len tak prehadzujú. Naopak, je to téma, ktorá je namieste a Slovensko podľa Macka nie je také konzervatívne, ako sa ukazovalo. „Gejov a lesby na Slovensku nepovažujú za hrozbu, to sa jednoznačne ukázalo,“ povedal Macko. V médiách začali vystupovať ľudia z LGBTI komunity, čo je podľa neho tiež zmena.

Sociológ Slosiarik: Forma mobilizácie ľuďom nesadla

Martin Slosiarik z agentúry Focus v diskusii Rádia Slovensko povedal, že je prekvapený z nízkej účasti. V poslednom prieskume, ktoré agentúra robila dva týždne pred referendom pre denník Sme, vyplynulo, že najnižšia účasť bude okolo 30 percent. Pripravenosť ľudí ísť hlasovať bola oveľa vyššia, ako bola reálna účasť. Slosiarik vidí príčinu toho v spôsobe, akým bola vedená predreferendová kampaň. Dal si aj otázku,m či Pastiersky list, ktorý sa čítal týždeň pred referendom, bol v prospech mobilizácie k účasti. "Forma mobilizácie ľuďom nesadla, " povedal Slosiarik. Upozornil aj na to, že iniciátori prišli s referendom veľmi rýchlo, bez predošlej širšej spoločenskej diskusie o otázkach, ktoré boli predmetom diskusie.

Politológ Abrahám: Tí, čo neprišli, boli proti referendu

Politológ Samuel Abrahám tvrdí, že 21-percentná účasť je výsledkom toho, že ľudia si uvedomili, ako funguje referendum. Prišli len tí, ktorí chceli hlasovať. Tí, čo neprišli, nechceli legitimizovať toto referendum. Témy neboli pred referendom prediskutované, len teraz sa otvorili témy, cez ktoré si musí spoločnosť prejsť. Politici sa od kampane relatívne dištancovali, lebo referendum otvorilo dlho tabuizované, háklivé témy a z pragmatizmu si nechceli urobiť nepriateľov. Abraháma zarazilo, ako sa do kampane konfrontačne vložila cirkev, pričom v katolíckej cirkvi je tradícia diskusie živá. Podľa neho by najväčším posunom, ktoré by referendum malo preniesť, bolo hlasovanie o registrovanom partnerstve. Odluku od cirkvi od štátu nevidí teraz ako reálnu, hoci by bola prospešná, aj pre cirkev.

Politológ Mesežnikov: Aliancia musí byť sklamaná

Aliancia za rodinu uchopila problematiku rodiny tak, že ani konzervatívna slovenská spoločnosť nebola dostatočne vnímavá k ich návrhom, konštatoval politológ Grigorij Mesežnikov. Podľa neho musí byť aliancia sklamaná z účasti na referende. „Svedčí to o tom, že to, ako uchopili iniciátori referenda dôležitosť tejto témy, v ich podaní ľudí neoslovilo,“ dodal. Extrémne nízku účasť pripisuje aj tomu, že politické strany sa v podstate na referendovej kampani nepodieľali, nevstupovali do debaty a nemobilizovali ľudí. Pre tých, čo presadzujú myšlienku rozširovania možností ľudských práv dopadlo referendum pozitívne, keďže nedošlo k naplneniu jeho zámerov, dodal.

Právnička Debrecéniová: Vláda by mala iniciovať kultivovanú diskusiu

O ľudských právach sa nehlasuje v referende, povedala v poreferendovej diskusii v televízii TA3 právnička Janka Debrecéniová a zopakovala názor o nesprávnom referende, ktorý prezentovala už pred jeho konaním. Podľa nej referendové otázky boli postavené manipulatívnym spôsobom, napríklad tretia otázka o sexuálnej výchove. „Ústavný súd, ani nikto iný nespochybňuje právo rodičov podieľať sa na rozhodovaní o obsahu vzdelávania svojich detí. V tej otázke nešlo o žiadne zmeny,“ tvrdí právnička.

Za pozitívny prínos referenda považuje Debrecéniová to, že otvorilo tému, o ktorej u nás bolo dosť dlho ticho, hoci v mnohých krajinách Európskej únie sú vzťahy medzi ľuďmi rovnakého pohlavia upravené. Referendum ukázalo, že spoločnosť je relatívne otvorená, nelipne na odporúčaniach katolíckej cirkvi. Vláda by už nemala čakať, mala by sa chopiť svojej iniciatívy a zodpovednosti a začať kultivovanú diskusiu.

#referendum o rodine
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku