„Veríme, že sa nebude tento inštitút uplatňovať. Neformálne sa správajú minimálne traja, štyria poslanci. Pre prípad kríz to treba nachystať,“ povedal podpredseda parlamentu Miroslav Číž zo Smeru, ktorý má na starosti prípravu novely zákona o rokovacom poriadku.
Už v roku 2013 sa uvažovalo o zavedení parlamentnej stráže. Impulzom sa stal útok nezaradeného poslanca Alojza Hlinu na Antona Martvoňa zo Smeru. Napokon ju pre odpor samotných poslancov nezaviedli.
Aj v súčasnosti stoja pred dverami do rokovacej sály príslušníci Úradu na ochranu ústavných činiteľov a dohliadajú na poriadok, ale priamo v sále zasiahnuť nemôžu. Po novom pre prípad ich zákroku by podľa Číža platili špeciálne pravidlá.
Zdá sa však, že takéto riešenie môže naraziť na nesúhlas. Šéf poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos sa počas svojho pôsobenia v parlamente ešte nestretol s prípadom, že by predsedajúci vykázal poslanca a ten by to odmietol rešpektovať. Nemyslí si, že by to mala byť teraz téma. „Je to hlavne v rukách predsedajúceho. Ak vie vyriešiť problém s nadhľadom, dá sa kritickej situácii predísť,“ mienil Solymos. Predseda klubu KDH Pavol Abrhan má pocit, že nástupom Petra Pellegriniho za šéfa parlamentu sa atmosféra upokojila. „Pán predseda to zvláda, necítim potrebu zaviesť takýto inštitút,“ zareagoval Abrhan.
Pravdepodobne väčšie šance na zmenu pravidiel rokovania parlamentu má predkladanie poslaneckých návrhov zákonov. Stalo sa totiž nepísaným pravidlom, že viacerí poslanci svoj návrh zákona po prerokovaní stiahnu tesne pred hlasovaním a takýto postup zvolia na viacerých schôdzach za sebou. Keby sa o zákone hlasovalo a parlament ho odmietol, opäť by sa o návrhu mohlo rokovať až o šesť mesiacov. Priekopníkmi opakovaného predkladania tých istých noviel zákonov sú poslanec SDKÚ Ľudovít Kaník, Alojz Hlina a aj niektorí poslanci z Obyčajných ľudí. Minulý týždeň v piatok tri svoje návrhy tesne pred hlasovaním stiahli aj poslanci KDH. Po novom by už poslanci nemali vo vlastných rukách stiahnutie svojho návrhu.
Podľa Pavla Abrhana z KDH je najvyšší čas zmeniť prax opakovaného rokovania o návrhoch. Hoci tento postup naposledy uprednostnili aj poslanci KDH, podľa Abrhana ide o ojedinelý jav. Vysvetlil, že tak urobili na základe informácií, že Smer chce rovnaké návrhy predložiť na ďalšiu schôdzu, preto by sa o všetkých malo rokovať spoločne. Aj Most-Híd si vie predstaviť, že sa upravia rokovacie pravidlá. „Je nedôstojné, keď päť či šesť hodín rokujeme o niečom, a potom sa návrh stiahne,“ povedal Solymos.
Ľudovít Kaník by však nepovažoval za správne, keby sa poslanec nemohol sám rozhodnúť, či stiahne svoj návrh zákona. Argumentoval, že niekedy tak urobil preto, lebo sa mu zdalo, že vládni poslanci ho chceli podporiť, len potrebovali čas na konzultáciu s rezortným ministrom. Otázkou však je, či je tento postup racionálny, ak ho zvolil viackrát za sebou. Kaník pripustil, že ide o istú formu obštrukcie, ak chce upozorniť na nejaký problém, ale vládna strana ignoruje rozpravu. „Nútite tak vládnu stranu, aby aspoň diskutovala, a to je legitímne,“ poznamenal.
Podľa podpredsedu parlamentu Číža sa takto rokovania schôdzí umelo naťahujú a potom je časový problém prerokovať celý program. „Držíme takú pozíciu, že rokovací poriadok sa úzko dotýka parlamentarizmu a pokiaľ nie je všeobecný súhlas alebo aspoň zrejmá ústavná väčšina, tak do toho nechceme ísť,“ dodal na margo zmien rokovacieho poriadku Číž.