Už na budúci rok by mali všetci deviataci písať rovnaký prijímačkový test namiesto terajšieho monitoru zo slovenčiny a z matematiky. Ministerstvo školstva chce tým dosiahnuť, aby sa na výberové školy dostali tí, ktorí na ne majú schopnosti.
Zaviesť sito na prijímanie žiakov na gymnáziá cez priemery známok na vysvedčeniach sa pokúšal exminister školstva Dušan Čaplovič. Ústavný súd to však stopol. Terajší minister Juraj Draxler si vybral cestou celoštátnych testov. Zatiaľ však nie je jasné, ako ich nastaví. Dôležité bude najmä to, či rezort určí hranicu úspešnosti v teste ako podmienku prijatia na istý typ školy.
O podobe prijímačiek bude Draxler viesť ešte rokovania so zástupcami škôl. Test zo slovenčiny a z matematiky, ktorý sa bude písať na stredných školách, zrejme nebude jediným kritériom. Otázne je, či a ako sa budú zohľadňovať aj priemery známok na posledných dvoch vysvedčeniach. Stredné školy, ktoré si žiakov naozaj vyberajú, by zároveň mali mať možnosť zvoliť si k stanoveným aj svoje vlastné podmienky. Žiaci, ktorí v teste dosiahnu 90 percent, budú mať zrejme naďalej výhodu v tom, že budú prijatí bez splnenia ďalších kritérií. Vlani dosiahlo taký výsledok necelých päť percent deviatakov.
Oslovení riaditelia základných a stredných škôl plán rezortu školstva vítajú. Väčšina sa tiež prikláňa k tomu, aby boli celoštátne bližšie upravené aj kritériá prijatia na istý typ školy. „Myšlienka je dobrá, súhlasím s tým. A myslím si, že by mala byť stanovená aspoň nejaká spodná hranica, tak ako je to pri maturitných testoch,“ hovorí riaditeľka gymnázia v Topoľčanoch Viera Dzurejová. Pripomína, že aj teraz si školy pri zostavovaní kritérií na prijatie stanovujú isté hranice, ktoré keď uchádzač nesplní, prijímaciu skúšku neurobil.
Niektorí riaditelia škôl sa netaja tým, že z rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý zablokoval podmienku prijatia žiaka podľa priemeru známok na vysvedčeniach, boli sklamaní. „Ak by boli kritériom známky na vysvedčeniach, žiaci by mali väčšiu motiváciu učiť sa. Keď to Ústavný súd zrušil, tak súhlasím s tým, aby boli celoštátne prijímacie skúšky so stanovením hranice úspešnosti. Tá by mala byť iná pre gymnáziá a iná pre stredné odborné školy,“ myslí si Oľga Sysľaková, riaditeľka strednej odbornej školy v Humennom. Na gymnáziá by podľa nej mala ísť elita. „Nie žiaci s priemerom známok do 2,0, ale s priemerom do 1,5. Veď kedysi sme na stredné odborné učilište prijímali do odboru kaderník žiakov s priemerom do 2,0,“ dodáva.
Zdá sa tiež, že navrhovaný nový systém nie je úplná novinka. Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií podľa jedného z jej členov to už pred rokmi navrhovala. „Už vtedy sme hovorili, že výsledky testov budú objektívne hodnotené a navrhovali sme, aby boli stanovené kritériá toho, že na gymnázium môžu ísť tí, ktorí spravia test na stanovené percento a tí, ktorí ho urobia pod limit, môžu ísť na strednú odbornú školu,“ spomína Miron Blaščák, riaditeľ gymnázia vo Vranove nad Topľou.
Celoštátny prijímačkový test bude postavený najmä na úlohách zo slovenčiny a z matematiky. Niektorí riaditelia gymnázií však navrhujú, aby sa nesústredil len na dva predmety. „Určite by som tam zahrnula aj úlohy z cudzieho jazyka,“ hovorí riaditeľka Gymnázia Jána Papánka v Bratislave Gabriela Dorňáková. Zabudnúť by sa podľa nej nemalo ani na osemročné gymnáziá, celoštátne prijímačkové testy by mali byť aj tam. Podľa Dorňákovej by však školám určite mala zostať možnosť, aby si kritériá prijatia ešte mohli doplniť. Zohľadňovať by sa mali aj známky na vysvedčeniach aspoň z posledných dvoch ročníkov, ako aj umiestnenie v olympiádach a celoštátnych súťažiach.
Riaditelia škôl vidia v navrhovanom novom systéme ešte jednu dôležitú výhodu. Ak sa test posunie na máj, deviataci si už nebudú robiť „polročné prázdniny“. „Pomôže to školám aj žiakom. Po napísaní monitoru sa žiaci prestali učiť, teraz sa budú musieť učiť aspoň do mája. Navyše pred monitorom sa väčšinou neučili nič iné len slovenčinu a matematiku,“ hovorí Blaščák z gymnázia vo Vranove nad Topľou.
Potvrdzuje to aj riaditeľka žilinskej základnej školy Janka Sliviaková. „Testovalo sa v marci a potom až do júna musel byť učiteľ v deviatom ročníku pomaly kúzelníkom, aby žiakov zaujal a aby chodili do školy. Motivácia učiť sa bola veľmi nízka,“ vraví riaditeľka základnej školy. Aj ona so zavedením celoštátnych prijímačkových testov súhlasí. „Gymnáziá by mali byť výberové školy a mali by si vyberať žiakov podľa ich schopností,“ uzatvára.
Česi nás predbehli, testovať budú už v apríli
Jednotné testy na prijímačky zavádzajú v susednom Česku tento rok prvýkrát. Budú obsahovať otázky z českého jazyka a literatúry a tiež z matematiky. Žiaci ich budú písať v apríli. Rezort školstva vypracoval tri druhy testov, pre štvorročné odbory, osemročné gymnáziá a šesťročné gymnáziá. Zatiaľ nie je jasné, akú váhu budú mať ich výsledky, keďže ide o pilotný projekt. Zapojili sa doň vybraté školy, je ich 650 z 13 krajov.
České ministerstvo školstva tvrdí, že takýto test nemôže byť jediným kritériom, podľa ktorého sa určí poradie uchádzačov. „Naďalej sa bude prihliadať na dosiahnuté výsledky z predchádzajúcej školy. Súčasťou prijímacieho konania môže byť takisto skúška alebo iné overenie vedomostí, o ktorom rozhodne riaditeľ strednej školy,“ uviedol jeho tlačový odbor. Testy majú podľa ministerstva iba doplniť celé prijímacie konanie. Ich dôležitosť, prípadne minimálnu hranicu úspešnosti si určia jednotlivé školy. Rezort im však plánuje vydať odporučenie.
Cieľom celoštátnych prijímačiek je, aby sa na výberové školy nedostávali žiaci so slabším prospechom. „Do maturitných odborov sú prijímaní takmer všetci prihlásení uchádzači. Podľa posledných štatistík je to 75 percent žiakov,“ poukazuje rezort školstva. (jat)