V školách ich bude čakať viac hodín matematiky a prírodovedných predmetov, druhý cudzí jazyk pre nich už nebude povinný. Pre niektoré školy okresanie voliteľných hodín bude znamenať vážne zmeny a rozmýšľanie o tom, aké hodiny vypustiť.
„Informatiku a angličtinu učíme napríklad od prvého ročníka a voliteľné hodiny sme využívali aj na environmentálnu výchovu. Teraz si ju pre úbytok voliteľných hodín nebudeme môcť dovoliť, v prvom ročníku sú v učebných plánoch napríklad dve voliteľné hodiny týždenne,“ hovorí riaditeľ Základnej školy na Drieňovej ulici v Bratislave Gabriel Kalna. Z voliteľných hodín sa podľa neho drasticky škrtalo, to, čo zostane, chcú využiť hlavne na posilnenie vyučovania cudzích jazykov.
Na výučbu angličtiny plánuje štát tri hodiny týždenne pre žiakov od tretieho ročníka. Na poriadne zvládnutie cudzieho jazyka to podľa učiteľov nestačí, niektoré školy aj preto zaviedli angličtinu už od prvého ročníka a vo vyšších ročníkoch ju učia aj viac hodín. Kalna nie je nadšený ani z ústupu od výučby druhého cudzieho jazyka. Na škole učia nemčinu ako druhý cudzí jazyk od piateho ročníka dve hodiny týždenne, či sa ju budú učiť aj budúci piataci nie je ešte isté.
Po novom bude totiž škola povinná ponúknuť druhý cudzí jazyk až v siedmom ročníku, a to dve hodiny týždenne, čo zároveň znamená, že na posilnenie iných predmetov jej už veľa možností nezostane. „Navyše – čo ak sa na druhý cudzí jazyk prihlási okolo 20 žiakov a dvaja nie? Čo budú robiť ten čas?“ rozmýšľa Kalna o predpokladaných situáciách, ktoré bude musieť ešte riešiť.
Z úbytku voliteľných hodín nie je nadšená ani riaditeľka základnej školy v Rožňave Erika Mihalovičová. Na systém využívania voliteľných hodín si od reformy zavedenej pred piatimi rokmi už zvykli a teraz sa majú opäť prispôsobovať niečomu, čo tu už bolo. „Na prvom stupni sme voliteľné hodiny využívali na dopravnú výchovu, environmentálnu výchovu a angličtinu od prvého ročníka. Teraz budeme musieť zvažovať, čo tam nebude,“ hovorí riaditeľka. Na rozhodnutie majú ešte pár mesiacov čas, na názor sa budú pýtať aj rodičov.
Menej voliteľných hodín súvisí s tým, že všetky školy budú mať viac hodín matematiky a prírodovedných predmetov. Školy, ktoré využívali voliteľné hodiny na ich posilnenie, aj preto k chystanej zmene výhrady nemajú. „Pre nás to nebude znamenať niečo extra nové, nezaviedli sme nové predmety, ale zvyšovali sme počet hodín najmä pri slovenčine a matematike,“ hovorí riaditeľka základnej školy v Ilave Jarmila Jánošíková.
Viac hodín matematiky nemusia však znamenať aj vyššie nároky na vedomosti žiakov. „Problém bol v tom, že na matematiku bolo málo dotovaných hodín, ale zároveň sa plánovalo veľa učiva. Na to, aby mohol učiteľ úlohy so žiakmi precvičiť, nemal dosť času. Nehovoriac o tom, že na matematike by sa deti mali učiť aj finančnej gramotnosti,“ vysvetľuje Alena Petáková, predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Slovenska. Posilnenie prírodovedných predmetov víta, zostávajúce voliteľné hodiny na škole, ktorú vedie, využijú na posilnenie jazykov a informatiky.
Podľa Petákovej nevýhodou chystanej zmeny je, že stanovený učebný plán, ktorý určuje učivo podľa ročníkov, nebude povinný pre všetky školy. Stáva sa totiž, že to, čo sa žiak na jednej škole učí napríklad v piatom ročníku, na inej škole učia neskôr. „Tento polrok nám prišli napríklad traja žiaci z iných škôl a takéto prestupy sú bežné každý rok. Aj preto by sme uvítali, aby školy mali jednotné učebné osnovy,“ potvrdzuje riaditeľka Jánošíková z Ilavy.