Robotu si aktuálne hľadá takmer 93-tisíc päťdesiatnikov a starších, čo je takmer 30 percent všetkých nezamestnaných. Tento pálčivý problém sa v budúcnosti zrejme ešte prehĺbi, keďže zostarnú silné generácie mužov aj žien narodené napríklad v Husákovej ére. A penzijný vek sa ďalej predĺži.
Pomoc projektov zamestnanosti
Ministerstvo práce radí občanov nad 50 rokov medzi znevýhodnené skupiny uchádzačov o zamestnanie. Rieši ich teda „v jednom mešci“ s mladými a dlhodobo nezamestnanými, zdravotne postihnutými či azylantmi z tretieho sveta.
„Faktom je, že Slovensko, podobne ako aj celá Európa, dnes popri riešení otázok vysokej nezamestnanosti mladých čelí aj problémom demografického starnutia a jeho dopadov na trh práce,“ konštatuje hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Podľa neho sa rezort problémom intenzívne zaoberá. Len za posledný rok sa počet ľudí po päťdesiatke, ktorí sú bez práce, štatisticky znížil asi o 5-tisíc osôb.
„Zamestnanosť týchto ľudí podporujeme cez nástroje aktívnej politiky trhu práce,“ pokračuje Stuška. Pomáha im napríklad príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti. Môže ho získať zamestnávateľ, ktorý najmenej na tri mesiace a polovičný úväzok prijme do práce znevýhodneného uchádzača.
Pracovná sila nad 50 v číslach
- celkový priemerný počet ekonomicky aktívnych starších ľudí na Slovensku vo veku 50 až 64 rokov sa zvýšil zo 481-tisíc v roku 2004 na 682-tisíc v roku 2013, teda o vyše 200-tisíc, pričom najväčší vplyv na tomto zvýšení mal nárast počtu ekonomicky aktívnych osôb vo veku 55 až 59 rokov
- ekonomicky aktívne osoby vo veku 50 až 64 rokov tvorili v roku 2013 asi štvrtinu ekonomicky aktívneho obyvateľstva, kým v roku 2004 to bolo zhruba 18 %
- v roku 2013 dosahovala celková priemerná miera ekonomickej aktivity starších vo veku 50 až 64 rokov 62,3 % (u mužov 69,7 % a u žien 55,4 %), rapídne ju po roku 2003 zvýšilo najmä predĺženie penzijného veku u mužov na 62 rokov a u žien každoročne o 9 mesiacov na rovnakú úroveň
Zdroj: Výberové zisťovanie pracovných síl na Slovensku
Podobne, pokračuje hovorca, môžu tejto kategórii pomôcť projekty zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, keďže aj mnohí z nich majú nad 50. Ak sa zamestnajú s príjmom neprekračujúcim dvojnásobok minimálnej mzdy, môžu popri zárobku dlhšie poberať aj osobitný štátny príspevok, prvý polrok vo výške 126,14 eura mesačne a ďalší polrok v polovičnej sume.
Osobitne špecifikovať, koľkým starším pomohli eurofondy použité na zamestnávanie, však ministerstvo nevie. Ďalšie možnosti, ako im pomôcť zamestnať sa, chce hľadať aj v tomto roku.
Na porovnanie, problém so zamestnávaním starších rieši v súčasnosti aj Rakúsko. Susedná krajina má aktuálne asi päťpercentnú nezamestnanosť, oproti slovenskej 12,3-percentnej. Prácu v Rakúsku však hľadá 99-tisíc ľudí vo veku 50 plus. Spolkové ministerstvo práce na svojej webovej stránke uvádza, že do konca roka 2016 mieni použiť 370 miliónov eur, aby špeciálne pomohlo vrátiť sa na pracovný trh osobám tejto vekovej kategórie.
Z vyčlenených peňazí chce okrem iného financovať príplatok k ich mzde, rekvalifikácie, ale aj rôzne programy na zlepšenie zdravia. Rakúske úrady sa budú tým, ktorí sú viac ako pol roka bez práce, venovať cielene. A zamestnávateľ, ktorý im dá pracovnú ponuku, dostane od štátu šesť mesiacov preplatenú polovicu ich mzdy.
Podľa sociologičky Moniky Čambálikovej si vláda problém uvedomuje, ale rieši ho ako mnohé ďalšie. „Využíva predovšetkým európske peniaze, a to najmä v súlade s európskymi výzvami,“ hovorí. Ako dodáva, už dlhodobo sa, a to nielen v tejto oblasti, neponúkajú žiadne ucelené koncepty, nevyužíva sa osvedčené a zažité, nerealizuje nič premyslené, previazané s inými rezortmi.
Vyšší vek nemusí byť pre firmu nevýhodou
Sociologička pripúšťa, že ľudia nad 50 sú pre mnohých zamestnávateľov len nepružné a pomalé „staré štruktúry“. Odmietnuť ich síce pre vyšší vek nemôžu, bola by to diskriminácia, ľahko si však vymyslia iný dôvod. Brániť sa v týchto prípadoch súdnou cestou nemá význam. Nie je precedens, že by sa niekomu v takomto boji podarilo uspieť.
„Problém je, že pracovných príležitostí celkovo veľmi nepribúda. Zle sa to odráža v zamestnanosti všetkých vekových skupín, niektoré sú však postihnuté viac, medzi nimi aj kategória starších,“ hodnotí Čambáliková. Podľa nej by zamestnávatelia nemali podliehať súčasnému „povrchnému kultu“, ktorý ľudí vekovo zrelších jednoducho zaznáva. Mali by skôr hľadať spôsoby, ako zužitkovať ich schopnosti.
| Vývoj nezamestnanosti ľudí nad 50 rokov v prvom polroku 2014 | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| mesiac | január | február | marec | apríl | máj | jún |
| počet uchádzačov o prácu v evidencii | 97 652 | 98 075 | 97 480 | 96 505 | 95 293 | 93 738 |
| Vývoj nezamestnanosti ľudí nad 50 rokov v druhom polroku 2014 | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| mesiac | júl | august | september | október | november | december |
| počet uchádzačov o prácu v evidencii | 93 152 | 92 575 | 91 171 | 91 084 | 91 396 | 92 624 |
„Vyšší vek zamestnanca nemusí byť pre firmu nevýhodou. Práve naopak, taký človek má bohaté praktické skúsenosti, správny nadhľad, vytvorené kontakty vo svojej pracovnej oblasti a ďalšie kvality,“ pripomína. Jeho prednosťami môžu byť aj väčšia lojalita k firme, odrastené deti, ochota dochádzať za prácou do väčšej vzdialenosti, pracovať viac hodín na úkor súkromia a nižšie platové očakávania.
Čambáliková pripomína aj negatíva starších. Nové technológie im už ťažšie „idú do hlavy“, často neovládajú jazyky, sú menej flexibilní, zhoršujú sa im reakcie a zdravotný stav. Ak ich na pracovných pohovoroch viackrát odmietli, prestávajú si veriť, strácajú sebavedomie a nedokážu presvedčiť ani zamestnávateľa bez predsudkov. „Pre správnu atmosféru na pracovisku sú však vždy najvýhodnejšie zmiešané kolektívy, aj z hľadiska vekového zastúpenia,“ uzatvára.
| Starší nezamestnaní na Slovensku a v Rakúsku | ||
|---|---|---|
| štát | Slovensko | Rakúsko |
| počet obyvateľov | 5,4 mil. | 8,5 mil. |
| miera evidovanej nezamestnanosti | 12,3 % | 5,1 % |
| počet evidovaných nezamestnaných | 332-tisíc | 394-tisíc |
| z toho počet nezamestnaných nad 50 rokov | 93-tisíc | 99-tisíc |
| financie, ktoré chce štát použiť na návrat starších na pracovný trh | ministerstvo práce nevie uviesť | 370 mil. eur (do konca roku 2016) |
| Zdroj: ÚPSVaR, rakúske Spolkové ministerstvo práce a sociálnych vecí (údaje sú za december 2014) | ||
Robiť by chceli, nikto o nich nestojí
Rodená Bratislavčanka Viera (55) prišla vlani v máji o prácu prvý raz v živote. V rámci „šetriacich opatrení“ ju prepustili z malej súkromnej firmy, pre ktorú predtým robila vyše štyroch rokov.
„Mám stredoškolské vzdelanie s maturitou v oblasti polygrafie. Ovládam všetky možné činnosti súvisiace výrobou tlače, či už kníh, cenín alebo veľkoplošnej reklamy,“ hovorí. Napriek tomu nové zamestnanie doteraz nenašla.
„Poslala som množstvo ponúk, no väčšinou mi na ne vôbec neodpovedali. Dvakrát ma však aj pozvali na pohovor, v jednom prípade sme sa dokonca dohodli na mzde aj termíne nástupu, poprosili ma, či by som nezačala už v decembri a ja som súhlasila. Zrazu mi však oznámili, že od januára prijímajú kohosi iného,“ spomína. Neoficiálne sa potom dozvedela, že prijatý uchádzač bol podstatne mladší a stačilo mu dať menej peňazí.
Dnes už nedostáva ani podporu v nezamestnanosti. Chodí na pracovný úrad, no nemá pocit, že tam niekoho zaujíma. „Povedia mi len, prečítajte si ponuky na tabuli. Alebo, ak chcete dávky v hmotnej núdzi, choďte o poschodie vyššie.“ Keď sa snažila nájsť si aspoň brigádu ako pomocná sila v kuchyni, ako „privzdelaná“ neuspela ani tam. „Som už naozaj vo veľmi zlej situácii. Úspory sa mi takmer minuli a do penzie mám stále ďaleko. Napriek tomu sa nevzdávam a hľadám ďalej,“ konštatuje zúfalá Viera.
Pavol (61) z okolia Veľkého Krtíša po štyroch rokoch márneho hľadania novej práce si radšej zvolil predčasný odchod na dôchodok. „Robotu som stratil, keď sa môj zahraničný zamestnávateľ náhle spakoval a odišiel kamsi za lacnejšou pracovnou silou. Skúšal som komunikovať s niekoľkými firmami, veril som, že pre pracovitého, skúseného, lojálneho a zdravého chlapa sa tu predsa čosi nájde! Niekedy to už vyzeralo sľubne, keď som však prezradil vek, hneď sa začali vykrúcať,“ opisuje svoje skúsenosti
Ďalšia Bratislavčanka Eva (53), s vysokoškolským vzdelaním vyše 25 rokov robila v rôznych firmách personalistku. Po prepustení bola napokon rada, že sa mohla zamestnať v hypermarkete, kde z mrazených polotovarov pečie žemle.
„Mám do dôchodku ešte deväť rokov, som bezdetná, zvyknutá na prácu, neviem sedieť doma,“ zdôvodňuje, prečo prijala aj zamestnanie, kde momentálne berie mzdové minimum 2,2 eura na hodinu. Verí, že ak zostane „medzi ľuďmi“, predsa len si časom zoženie aj čosi lepšie. „Ťažko je však presvedčiť manažérov, že my starší neraz dokážeme urobiť viac ako nejeden mladý, ktorý často nič robiť nevie, alebo sa mu ani nechce,“ uzatvára.