Vyššia minimálna mzda môže pribrzdiť rast iných miezd

Po vlaňajšom rekordnom zvýšení minimálnej mzdy premiér Robert Fico ohlasuje ďalší historický skok v jej vývoji. Najnižší zárobok, ktorý oproti vlaňajšku vzrástol o 28 eur a v súčasnosti je na úrovni 380 eur, môže podľa neho na budúci rok prelomiť hranicu 400 eur.

25.02.2015 13:00
práčovňa Foto:
Ilustračné foto.
debata (18)

Najslabšie platení zamestnanci si tak spolu s ďalšími benefitmi, ktoré dnes vláda poskytuje im aj ich zamestnávateľom, prilepšia mesačne aj o 30 eur.

Menej spokojní by však mohli byť ľudia s vyššími mzdami, ktoré im nezriedka celé roky „stoja“ na rovnakej úrovni. Nožnice medzi minimálnou a priemernou mzdou sa totiž postupne zatvárajú. „Naozaj tu bude snaha zvýšiť mzdové minimum od januára 2016 až na 400 eur,“ potvrdil Michal Stuška, hovorca ministerstva práce. Práve tento rezort je partnerom zamestnávateľov a odborárov v každoročnom vyjednávaní o minimálnej mzde. V stanovení jej výšky má v prípade, že nepríde k dohode, konečné slovo.

Na minimálnej mzde je momentálne asi 260-tisíc zamestnancov. Tisíce ďalších by si po jej zvýšení zase polepšili tým, že zároveň vzrastie aj ostatných päť úrovní takzvaných minimálnych mzdových nárokov definovaných pre rôzne kvalifikovanú prácu. Minister financií Peter Kažimír už pripustil nové odvodové úľavy, ktoré by zvýšené náklady na prácu kompenzovali zamestnávateľom.

Kým v roku 1995 bola minimálna mzda asi na úrovni 34 percent priemernej, v roku 2005 to už bolo 40 percent a v roku 2014 tvorilo mzdové minimum 42 percent priemeru. Nárast priemernej mzdy za ostatné roky nepresiahol 20 eur ročne. Ak by sa práve o túto sumu zdvihla v roku 2015 aj 2016, dostala by sa zhruba na úroveň 880 eur. Potom by vládou navrhovaná 400-eurová minimálna mzda tvorila asi 45 percent priemernej.

Podľa odborárov je takýto vývoj v poriadku. „Prijatím Európskej sociálnej charty sa Slovensko zaviazalo, že sumu minimálnej mzdy zvýši na 60 percent priemernej mzdy,“ pripomína prezident Konfederácie odborových zväzov Jozef Kollár. Nemyslí si však, že by sa tento pomer mal dosiahnuť na úkor lepšie zarábajúcich. „Zisky zamestnávateľov sú stále vysoké, je tu preto možný rast všetkých miezd,“ tvrdí. Vo firmách, kde fungujú odborové organizácie, je podľa neho cestou k žiadanému rastu príjmov zamestnancov kolektívne vyjednávanie.

Rovnako by sa podľa Kollára ďalej a rýchlejšie mala zvyšovať minimálna mzda. „My by sme ju už v budúcom roku prijali v sume 410 až 415 eur,“ konštatoval Kollár. Taký nárast by zodpovedal tohtoročnému zvýšeniu, ktoré bolo na úrovni ôsmich percent.

„Nízke minimálne mzdy boli na Slovensku vždy hlavným faktorom, že zamestnávatelia neboli nútení ísť vyššie so mzdami pre kvalifikovaný personál. Obvykle vychádzali zo žalostného minima pre nekvalifikovaných a od toho odvíjali ponuku pre ostatných,“ uvádza Stuška. Pripomína, že vyššia minimálna mzda má vplyv aj na zvýšenie mzdy priemernej. A podstatne vyššie mzdové minimá, ktoré majú vo vyspelých krajinách, tlačia hore aj požiadavky ostatných zamestnancov.

Naopak, s plánovaným zvyšovaním minimálnej mzdy zásadne nesúhlasia zamestnávatelia. „Pri takej nízkej inflácii nevidíme najmenší dôvod, aby vôbec vzrástla, nieto ešte o takú významnú sumu,“ odporuje viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka. Podľa neho budú zamestnávatelia pri vyjednávaní, ktoré sa začne v júni, tvrdo proti. Machunka si síce nemyslí, že by nárast mzdového minima zastavil rast miezd najlepšie platených top zamestnancov firiem. Určite naň však podľa neho doplatia zamestnanci zaradení v druhej a tretej tarifnej triede, napríklad šičky či kvalifikovaní robotníci, pretože nevznikne nijaký priestor na zvýšenie ich miezd nad zákonné minimum. Takisto sa ešte viac sťaží nástup na pracovný trh ľuďom dlhodobo nezamestnaným a bez kvalifikácie, ktorí sa zamestnávateľom nevyplatia ani so štátnymi kompenzáciami. „Lacnejšie je ich prácu robotizovať,“ uvažuje.

Ak sa vládny zámer naplní, minimálna mzda sa v roku 2016 zhruba zdvojnásobí oproti roku 2003, keď bola, po prepočte z vtedajších slovenských korún, asi na úrovni 202 eur. Ak by sa rovnako mala zdvojnásobiť priemerná mzda, musela by sa dostať na úroveň asi 953 eur. Vlani však dosiahla iba 838 eur a podľa Machunku nemožno očakávať zvyšovanie viac ako o dve percentá, teda do spomínaných 20 eur ročne.

Plusy a mínusy minimálnej mzdy

+ jej rast motivuje nezamestnaných hľadať si prácu. Majú ju vo vyše 100 krajinách sveta a v 21 štátoch Európskej únie. Jej výška poukazuje na ekonomickú vyspelosť krajiny a kúpyschopnosť obyvateľov, chráni občanov pred chudobou, štát získa viac na daniach a poisťovne na odvodoch
- jej rast zotiera rozdiely medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou prácou, sťažuje zamestnávanie nekvalifikovaných. Ani za minimálnu mzdu nemožno zaručiť slušný život rodine s dvoma deťmi, v Bratislave má úplne inú hodnotu ako v Rimavskej Sobote či v Stropkove. Zvyšuje zamestnávateľom mzdové náklady, čím komplikuje podnikanie

Čo všetko mzdové minimum ovplyvňuje

so zmenou výšky minimálnej mzdy sa automaticky mení aj päť ďalších úrovní takzvaných minimálnych mzdových nárokov pre rôzne kvalifikovanú prácu, počítajú sa z nej aj minimálne zárobky za nočnú a sťaženú prácu či pracovnú pohotovosť, má dosah pri priznávaní daňového bonusu, zamestnaneckej prémie, na výpočet preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, na posudzovanie hmotnej núdze či nároku na aktivačný príspevok, na priznanie pôžičky pre študenta, na nárok na bezplatnú právnu pomoc.

Vývoj minimálnej a priemernej mzdy
rok minimálna (v eurách) priemerná (v eurách)
1993 81,33 178,55
1995 81,33 238,83
2000 146,05 379,41
2003 201,82 476,83
2005 229,04 573,39
2007 268,87 668,72
2010 307,70 769,00
2011 317,00 786,00
2012 327,20 805,00
2013 337,70 824,00
2014 352,00 838,00
2015 380,00 ?
2016 400,00* ?

Pozn.: * predpoklad na budúci rok Zdroj: Štatistický úrad SR

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #mzda #minimálna mzda