Čambáliková: Pridať si zaslúžia aj iné skupiny

Zvyšovanie minimálnej mzdy povzbudzuje najmä ľudí bez kvalifikácie zamestnať sa. Môže však zároveň brzdiť rast vyšších miezd, čo zase znižuje motiváciu vysokokvalifikovaných. O paradoxoch mzdového minima hovorí sociologička Monika Čambáliková.

25.02.2015 13:00
debata (8)

Považujete zámer vlády zvýšiť na budúci rok minimálnu mzdu na 400 eur za dobrý?
Každá minca má dve strany. Súhlasím, že cena práce je na Slovensku stále veľmi nízka, tlak na zvyšovanie minimálnej mzdy je preto určite namieste. O to viac, že u nás stále neplatí to logické, že slušný človek, ktorý denne osem hodín pracuje a primerane živí rodinu, by nemal padnúť do sociálnej biedy. Vyššie mzdové minimum však istým skupinám zamestnancov môže aj uškodiť.

Myslíte, že keď zamestnávateľ musí zvyšovať najnižšie mzdy, nezostane mu už na úpravu vyšších?
Minimálna mzda rastie rýchlejšie ako priemerná. Ak uvážime, že za mzdové minimum pracujú ľudia s najnižšou kvalifikáciou, znamená to, že sa takto stierajú rozdiely medzi kvalifikovanou a nekvalifikovanou prácou. Nivelizácia miezd rozhodne nie je motivujúca pre ľudí, ktorí sa na výkon svojej práce museli roky odborne pripravovať, ďalej sa celoživotne vzdelávajú, vykonávajú zložitú prácu a nesú veľkú zodpovednosť.

Aké to má dôsledky?
Prispieva to k ďalšiemu zhoršovaniu pozície strednej triedy. A tiež k odchodu nadaných ľudí, ktorí sa doma necítia byť spravodlivo ohodnotení, do zahraničia. Vláda, ktorá sa tak rázne zasadzuje o rast minimálnej mzdy, by preto mala rovnako tlačiť aj na zlepšovanie mzdového ohodnotenia iných zamestnancov. V súkromnom sektore je to síce zložité, štát má však aj svojich zamestnancov. Vidíme, že napríklad justiční pracovníci, od ktorých sa vyžaduje aspoň stredoškolské vzdelanie, momentálne bojujú za vyššie príjmy, keďže tie súčasné majú na hranici prežitia.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #minimálna mzda #zamestnanec #peniaze