Takýto verdikt vyslovila okolo polnoci z utorka na stredu, po takmer 15 hodinách rokovania, odborná komisia, ktorú zvolal predseda parlamentu Peter Pellegrini. Či v podzemí naozaj vzniknú kontroverzné garáže pre 222 áut, nie je podľa neho isté.
„Výzvy na pozastavenie stavby sú odteraz bezpredmetné,“ zhrnul v stredu Pellegrini závery rokovania komisie, ktoré chce v plnej miere rešpektovať. Myslí si, že o tom, na čo by mali nové rozľahlé podzemné priestory slúžiť, sa ešte bude diskutovať. Vie si predstaviť aj ich oveľa širšie multifunkčné využitie, vrátane úspornejšieho parkovania.
Sporné verejné megagaráže za 11 miliónov eur, ktoré pred časom ostro rozhádali odbornú aj laickú verejnosť, však napokon pod severnou hradnou terasou s najväčšou pravdepodobnosťou zhruba do roka vzniknú. Práve na ich výstavbu už totiž bolo vydané stavebné povolenie. Ako pripomína archeológ Štefan Holčík, jeden z členov komisie, zmena účelu využitia by si vyžiadala nové stavebné konanie, čím by sa realizácia zdržala najmenej o dva roky. Nielenže by sa tak stavba výrazne predražila, ale mohlo by dôjsť aj k poškodeniu vzácnych rímsko-keltských pamiatok z prvého storočia pred naším letopočtom, ktoré sa na okrajoch jamy odkryli počas vlani skončeného archeologického prieskumu.
Pellegrini tiež informoval, že do konca týždňa Národná rada spustí internetovú stránku www.bratislava-hrad.sk, ktorá záujemcom poskytne všetky informácie okolo prebiehajúcej rekonštrukcie hradného areálu. Inštalované videokamery zároveň umožnia komukoľvek sledovať vývoj výstavby aj inštaláciu ochrany nálezov nepretržite on-line.
V komisii zasadlo 12 odborníkov, medzi nimi zástupcovia Archeologického ústavu SAV, Pamiatkového úradu SR, Mestského ústavu ochrany pamiatok, Slovenského národného múzea, Spolku architektov či Komory reštaurátorov. Vznikla na podnet šéfa parlamentu, keďže Národná rada je investorom súčasnej rekonštrukcie hradného areálu. Pellegrini tak vyhovel protestujúcej občianskej iniciatíve SOS Bratislavský hrad, ktorá žiadala zastaviť stavebné práce a diskutovať o osude unikátnych nálezov.
Ako v stredu uviedla predstaviteľka iniciatívy Monika Kozelová, s tromi zo štyroch zverejnených záverov aktivisti aj nimi delegovaní zástupcovia v komisii súhlasia. Stotožniť sa však stále nemôžu s tým, ktorý sa týka práve výstavby a využitia novovznikajúceho podzemného objektu. Kozelová vyzdvihla činnosť komisie aj poskytnutú možnosť diskutovať, aj keď oneskorene, o súvisiacich problémoch. „Komisia sa stretla nie za občiansku iniciatívu, ani za investora, ale za Hrad!“ zdôraznila.
Podľa Branislava Pánisa, riaditeľa Historického múzea SNM, ktoré v hradných priestoroch spravuje archeologické zbierky, boli zvyšné tri výsledky rokovania prijaté konsenzom všetkých členov komisie. Tá po prvé konštatovala, že archeologický výskum v rokoch 2008 až 2014, ktorý musel terajšej obnove Hradu predchádzať, bol vykonaný odborne a štandardným postupom. Po druhé, zhodla sa na zvýšení ochrany nájdených rímsko-keltských pamiatok. Lokality ich nálezov sa napríklad urýchlene oplotia, do okolia nebudú smieť vchádzať stavebné stroje, odstránia sa odtiaľ zbytočné stavebné násypy a podobne. V budúcnosti sa verejnosti zreštaurované sprístupnia „in situ“, v nezasypanej forme, prekryté ochrannými priehľadnými stavbami. Posledný bod zhody hovorí o tom, že komisia sa bude v čase rekonštrukcie ďalej stretávať a dohliadať na priebeh prác.