Stovky divákov ho sledovali aj z nábrežia Dunaja v Bratislave. Čiastočné zatmenie našej najbližšej hviezdy pozorovali pred Slovenským národným múzeom, kde im jeho pracovníci v spolupráci s nadšencami astronómie k tomu pripravili aj rôzne pomôcky. Približovacie prístroje, tmavé okuliare, čierne sklá s filtrom, ale aj hodiny ukazujúce aktuálny čas.
„Máme tu rôzne typy ďalekohľadov, najkvalitnejší je Coronado, ktorým možno pozorovať aj slnečnú korónu a protuberancie,“ vysvetľoval Jakub Kapuš, šéf Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity SOSA. Na inom prístroji bol zase odmontovaný okulár a obraz z neho sa premietal na doštičku vo väčšej vzdialenosti. Priebeh zatmenia sa však dal sledovať aj „vo veľkom“, na pristavenom plátennom paraváne.
Pred mohutným ďalekohľadom Sky Watch sa stále predlžoval rad nedočkavcov, ktorí doň chceli pozrieť. „Veľmi milo ma prekvapil záujem verejnosti,“ pochvaľoval si astronóm Tomáš Vorobjov. Sám pozorujúc unikátny jav, si našiel čas aj na to, aby ľudí varoval, že nesmú hľadieť do priameho svetla, aby si za pár sekúnd nezničili zrak. Nenápadný tridsiatnik sa už vo svojom fachu stihol stať pojmom. Študoval v Taliansku aj USA, objavil kométu s priemerom osem kilometrov, ktorá už oficiálne nesie jeho meno.
Zatmenie si nenechala ujsť dôchodkyňa Helena Ďurovčíková (73). „Prišli sme s vnučkou, ktorá študuje fyziku a do astronómie je celkom zbláznená. Aj s naším psíkom, ktorý tiež tuší, že sa deje čosi zvláštne,“ spomenula, hľadiac na slnečný kruh, z ktorého postupne ubúdalo.
Pristavili sa študenti súkromného gymnázia na Českej ulici, cez dymové sklíčka odušu hľadeli na oblohu deti zo škôlky Montessori z Lamača. Nakrátko dorazila aj limuzína s ministrom školstva Jurajom Draxlerom. Do neba sa pozerala mníška, ale aj cudzinka s moslimskou šatkou. Smolu mal iba šofér malej upratovacej multikáry, ktorý musel naozaj dôrazne vyzvať dav, aby sa rozostúpil a umožnil mu prejsť.
Úkaz sledovali študenti aj staršie ročníky
V historickom strede Trenčína mohol v piatok každý, kto bol ochotný odstáť si rad, nazrieť do astronomického ďalekohľadu s priemerom 20 centimetrov a ohniskovou vzdialenosťou 1,2 metra. Zatmenie Slnka v ňom videl ako na dlani.
Foto: Ivan Majerský, Pravda
„Podmienky na pozorovanie sú veľmi dobré, nie sú žiadne oblaky, ktoré by zatienili slnko. Čo sa týka poklesu svetla, to si človek ani nevšimne. Ľudské oko sa postupne prispôsobí znižovaniu jasu. Rozdiel by možno človek zbadal vtedy, keby sa pred zatmením pozrel von, potom zaspal a uprostred zatmenia sa zobudil,“ popísal Jozef Drga, astronóm a fyzik, ktorý pôsobí na Trenčianskej univerzite.
Ako dodal, pri pozorovaní v Trenčíne bolo zakrytých 69,3 percenta plochy slnečného disku, a to presne o 10.48 h, keď bola maximálna fáza zatmenia. Úkaz sa v Trenčíne skončil o 12. h.
Okolo stojana s ďalekohľadom sa predpoludním vytvoril veľký zhluk ľudí, najviac tu však bolo stredoškolákov. Učitelia využili príležitosť a priviedli sem žiakov v rámci vyučovania.
„Neprišli sme preto, aby sme mali voľnú hodinu, naozaj sme chceli vidieť zatmenie. Je to zaujímavé, nie každý má možnosť pozorovať to cez ďalekohľad. Vyzerá to veľmi zaujímavo,“ povedala študentka Piaristického gymnázia Nikol Tinková.
„Náš fyzikár je astronóm, tak nás sem zobral, aby sme si to vychutnali, keď je to len raz za desaťročie. Toto zatmenie je parádne, som rád, že sme sem išli. Po nedávnych polárnych žiarach je to ďalší vzácny úkaz,“ dodal ďalší trenčiansky stredoškolák Michal Pleva.
Prenos úplného zatmenia prekazilo počasie
V Košiciach pozorovali ľudia zatmenie z nádvoria budovy Slovenského technického múzea. „Bol to zážitok, splnili sa moje očakávania. Je super, že vyšlo počasie,“ tešila sa Eva Komlóssyová, ktorá sa o možnosti pozorovať zatmenie na tomto mieste dozvedela na sociálnej sieti. „Musím pochváliť múzeum, že vyšli verejnosti v ústrety a pripravili záujemcom aj pomôcky, ako špeciálne fólie a okuliare,“ dodala.
Foto: Milan Kráľ, Pravda
Pozeral sa aj jej priateľ Miloš Šerý z Olomouca. „Spojili sme príjemné s užitočným. Som veľmi spokojný, bol som aj svedkom úplného zatmenia pred 15 rokmi, no odvtedy už uplynulo dosť času a veľmi si naň nepamätám,“ zhrnul svoje postrehy.
„Na pozorovanie sme sa dlho pripravovali. Je naša povinnosť priblížiť čosi takéto verejnosti, veď na to máme techniku,“ konštatovala lektorka planetária Magdaléna Semanová, ktorá spolu s kolegom Petrom Drozdom vysvetľovala, čo bolo treba.
V priestoroch oddelenia astronómie pripravili aj online premietanie úplného zatmenia slnka. Nevyšiel však internetový prenos z Faerských ostrovov, kde pozorovanie nakoniec zmarilo počasie. Popoludní bol pripravený ďalší program v planetáriu. „Teraz to vyšlo dokonale, aj počasie, najbližšie zatmenie pozorovateľné na našom území bude až v roku 2026 a už nie v takom rozsahu ako teraz,“ vysvetlila Semanová.
Plno bolo aj v priestoroch Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. „Akcia sa vydarila nad očakávanie. Prišlo okolo tristo návštevníkov. V našej zasadačke mohli sledovať aj zatmenie na Špicbegroch. Každý odchádzal s pocitom, že videl čosi výnimočné,“ zdôraznil astronóm Július Koza. Pripomenul, že priamo na Špicbergy išiel úkaz sledovať aj jeho kolega Vojtech Rušin. „Zatiaľ sme s ním nenadviazali spojenie, no určite sa nám ozve. Tešíme sa, ako nám sprostredkuje všetko, čo tam zažil,“ uzavrel Koza.