Jeden senát Ústavného súdu už rozhodol o sťažnostiach troch kandidátov, že prezident Andrej Kiska porušil ich práva tým, že ich odmietol vymenovať za ústavných sudcov. Na verdikt druhého senátu o ďalších dvoch nevymenovaných kandidátoch sa ešte len čaká. Komplikovaná situácia nastane, ak by druhý senát dospel k názoru, že prezident nepochybil.
"Právna úprava počíta aj s takouto situáciou. Senát rozhodujúci neskoršie, predtým než by rozhodol v merite veci, sa má obrátiť na plénum Ústavného súdu s návrhom na zjednotenie právnych názorov,“ povedal ústavný právnik Eduard Bárány.
Tento týždeň 3. senát Ústavného súdu uviedol, že hlava štátu porušila právo sťažovateľov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša na ich prístup k voleným a verejným funkciám. Nie sú však známe všetky dôvody rozhodnutia súdu, ktoré budú v písomnom odôvodnení. A na to sa ešte čaká.
Podľa ústavného právnika Jána Drgonca na obzore je závažný problém a je veľmi dôležité, čo povie v odôvodnení Ústavný súd. „Rozhodol o tom, že vec vracia prezidentovi. Ale aká je podstata toho rozhodnutia, to nevieme,“ upozornil Drgonec.
Na stole je ešte sťažnosť zvyšných dvoch nevymenovaných kandidátov, Jána Bernáta, ktorý požaduje aj odškodnenie okolo 113-tisíc eur, a Imricha Volkaia. Sťažnosťou sa bude zaoberať 2. senát Ústavného súdu v zložení Ladislav Orosz, Sergej Kohút a Ľudmila Gajdošíková. Kedy by mal senát prijať verdikt, nie je určené. „Zatiaľ nie je známy termín, kedy sa bude rozhodovať vo veci ďalších dvoch nezvolených kandidátov,“ uviedla hovorkyňa Ústavného súdu Anna Pančurová. Ústavný právnik Ján Drgonec nabáda, aby sa vec neurýchlila. Podľa neho by sa malo počkať na písomné zdôvodnenie senátu, ktorý už rozhodol. "Myslím si, že ak sa má hľadať rozumná rovnováha, a to by mal Ústavný súd robiť, nemal by vyvolať chaos, ale mal by vyčkať, kým príde odôvodnenie 3. senátu. Na základe znalosti potom urobiť ďalšie rozhodnutie,“ povedal Drgonec.
Napriek všetkému nie je vylúčené, že obidva senáty Ústavného súdu sa budú rozchádzať v tom, ako posúdiť sťažnosti kandidátov. Riešením je návrh na zjednotenie týchto právnych názorov, o ktorom by rozhodovalo plénum Ústavného súdu. Aj tak môžu nastať komplikácie. Keby totiž ani za jeden z právnych názorov vyslovených jedným alebo druhým senátom nehlasovalo sedem sudcov, tak súd žiadne stanovisko k tejto veci nevydá. „Ak nezíska ani jeden z výkladov sedem hlasov sudcov, plénum neprijme žiadne stanovisko,“ povedal ústavný právnik Peter Kresák.
Čo by teda nastalo potom, keby situáciu nevyriešilo ani plénum Ústavného súdu, vysvetlil Eduard Bárány. Podľa neho záväzným bude prvé rozhodnutie senátu z tohto týždňa, podľa ktorého prezident porušil práva nevymenovaných kandidátov.
Ústavný súd má podľa ústavy 13 členov, v súčasnosti je ich len 11, čo znižuje šancu dohodnúť sa na väčšinovom stanovisku. Dvaja sudcovia nie sú stále vymenovaní.
Parlament pôvodne zvolil šesť kandidátov na ústavných sudcov, prezident mal z nich vybrať troch. Vymenoval však len jednu sudkyňu Janu Baricovú. Zvyšných odmietol menovať, tí sa potom obrátili so sťažnosťou na Ústavný súd.