Túto zmenu prináša novela zákona o cestnej premávke z dielne ministerstva vnútra. Samosprávy budú mať štyri roky na to, aby sa s novými podmienkami vyrovnali. Počítajú pritom, že za parkovacie miesta sa bude platiť.
Pre šoférov sú chodníky nielen večer, ale aj cez deň jediná možnosť, ako vôbec v centre miest či na sídliskách zaparkovať. Podľa súčasných predpisov môže auto na chodníku stáť vtedy, ak to povoľuje dopravná značka, alebo ak vodič nechá po zaparkovaní voľnú šírku chodníka najmenej 1,5 metra.
Ak parlament novelu zákona schváli, od roku 2019 budú môcť chodníky používať už iba chodci. Parkovať na nich sa bude môcť len tam, kde to bude povolené dopravným značením. Všade inde bude šoférovi hroziť, že mu auto odtiahnu. „Stanoví sa to tak, že chodník nemôže používať nikto iný, ako chodec. Vodiči motorových vozidiel len vtedy, ak je to vyznačené zvislým, alebo vodorovným dopravným značením,“ priblížil zmeny šéf dopravnej polície Ján Ignaťák. Návrh zákona je už pripravený a čaká ho vnútrorezortné pripomienkové konanie.
Polícia tvrdí, že samospráva bude mať dostatok času riešiť parkovanie a všade tam, kde to považuje za vhodné, označiť parkovacie miesta či udeliť výnimky.
Ak na chodníku takéto značenie nebude, môže podľa Ignaťáka auto na ňom zastať len pri vyložení či naložení nákladu. Platí to aj v prípade, keď ide o záchranu života. Výnimku na parkovanie na chodníkoch budú mať len motorky a bicykle. Tie tam budú môcť aj naďalej parkovať, ak nechajú chodcom priestor 1,5 metra.
Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského je dobré, že samosprávy sa na nové pravidlá budú môcť pripraviť. Ako tvrdí, takáto zmena zo dňa na deň by vyvolala chaos. „Na úrovni samospráv sa o tejto téme hovorí už roky, v konečnom dôsledku si však doteraz nikto na razantné regulovanie parkovania netrúfol,“ upozornil Drahovský.
Hlavné mesto sa na chystané zmeny už začína pripravovať. Od tohto mesiaca chce začať vytvárať návrh novej parkovacej politiky, ktorá by mala byť hotová do konca roka. Alternatívou má byť aj platené parkovanie. „V prvom rade ide o rezidenčné parkovanie, ktoré by malo byť bezplatné alebo symbolicky spoplatnené pre tých, ktorí v meste bývajú,“ zdôraznil šéf dopravnej komisie magistrátu Jozef Uhler. Prvé regulované parkovanie v hlavnom meste by mohlo byť realitou od januára 2016.
Prešov v tejto súvislosti pracuje na generálnom dopravnom pláne, ktorého cieľom bude riešiť aj parkovacie miesta. Pripravuje tiež všeobecne záväzné nariadenie o statickej doprave, ktoré by malo stanoviť pravidlá a podmienky na parkovanie a odstavovanie vozidiel v obytných zónach. „A to s prioritou parkovania pre tam bývajúcich obyvateľov tak, aby bolo zabezpečené jedno parkovacie miesto na jeden byt. Parkovanie každého ďalšieho auta v byte by malo byť spoplatnené s možnosťou ich odstavovania na záchytných, respektíve komerčných parkoviskách,“ uviedla hovorkyňa mesta Veronika Kmetóny Gazdová. Prešov počíta aj s tým, že na niektorých sídliskách ich bude potrebné dobudovať.
V Trnave zas plánujú vybudovať parkovacie domy. „Na výstavbu však mestá nebudú mať dostatok zdrojov, preto by bolo dobré, ak by ich budovanie štát spolufinancoval, alebo by vyčlenil prostriedky z eurofondov,“ povedal hovorca mesta Pavol Tomašovič. Aj parkovanie v parkovacích domoch by bolo spoplatnené a malo by riešiť problémy najmä na sídliskách, kde okrem domácich parkujú aj firemné autá.
V centre Žiliny je parkovanie spoplatnené, tam problém nemajú „Situácia s parkovaním je komplikovaná na žilinských sídliskách, kde v rámci možností mesta budujeme nové parkovacie miesta. V súčasnosti preto nie je možné povedať, aká situácia bude o štyri roky,“ uviedol hovorca mesta Pavol Čorba.
Parkovanie riešia v Košiciach novou koncepciou, ktorú nedávno schválili. „Týka sa rozšírenia spoplatnených lokalít a zonácie. Ráta sa v nej aj s výstavbou parkovacích domov na sídliskách,“ uviedla hovorkyňa mesta Linda Šnajdárová.
S nedostatkom parkovacích miest si napríklad v Nitre pomáhajú tak, že tam zjednosmerňujú cesty. „Pomáha to a je finančne menej náročné ako budovanie nových parkovísk,“ povedal Andrej Jančovič z Útvaru propagácie a cestovného ruchu nitrianskeho magistrátu.
Banská Bystrica zase stavila na zavedenie rezidetských zón. „Osvedčilo sa to v centre mesta,“ uviedla hovorkyňa mesta Zdenka Sekerešová. Tento spôsob regulácie zvažujú využiť aj na sídliskách.