Od júla bude totiž stačiť na posúdenie duševného stavu obvineného či obžalovaného zlodeja, prípadne vraha len jeden znalecký posudok. Doteraz museli byť dva a malo to svoje opodstatnenie. Znižovalo sa tým riziko ovplyvňovania týchto hodnotení.
Zníženie počtu psychiatrických posudkov prináša novela Trestného poriadku. Tá prešla spolu so zákonom, ktorý zavádza používanie elektronických náramkov v domácom väzení. Parlament zákony schválil v marci, podpísal ich už aj prezident.
Vyšetrenie duševného stavu dvoma znalcami je nehospodárne a neúčelné
Dôvodová správa zákona túto zmenu odôvodňuje šetrením peňazí. Podľa nej vyšetrenie duševného stavu dvoma znalcami je nehospodárne a neúčelné. Náklady na psychiatrické posudky dosiahli v roku 2013 výšku približne 2,9 milióna eur. V tom istom roku okolo 190 znalcov a 4 organizácie vypracovali 5 752 posudkov. Bežne sa za posudok platí od 300 do 500 eur, v komplikovaných prípadoch sa odmena pohybuje aj v tisícoch eur. Prax však bola taká, že súdy znalcom neplatili alebo ak, tak s veľkým meškaním.
Ministerstvo spravodlivosti sa bráni tým, že už dnes v niektorých prípadoch stačí jeden posudok. „V rámci civilného práva procesného, ak ide o konania o spôsobilosti na právne úkony, ktorým sa rozhoduje o obmedzení, respektíve úplnom pozbavení spôsobilosti na právne úkony, sa znalecké dokazovanie už teraz vykonáva na náklady štátu iba jedným znalcom,“ uviedla hovorkyňa rezortu Alexandra Donevová.
Zbavenie spôsobilosti však nie je jedinou oblasťou, kde treba posudky. Oveľa viac ich je pri trestnej činnosti, napríklad pri krádežiach, fyzických útokoch a vraždách, násilí v rodine, týraní, pri činoch, ktoré mohli byť spáchané pod vplyvom drog alebo alkoholu. Nemusí ísť vždy o posúdenie duševného stavu páchateľa, ale práve jeho obete. Nie je výnimočné ani to, ak sa na súde objaví požiadavka o posudok na svedka. O znalca žiada vyšetrovateľ, ktorý sa rozhoduje, či obvineného obžaluje, alebo nie. Posudky si však môže vyžiadať aj sudca počas pojednávania.
Psychiater Marek Zelman, riaditeľ Psychiatrickej nemocnice Hronovce, ktorý zároveň pracuje aj ako súdny znalec, si myslí, že snaha o šetrenie na znaleckých posudkoch sa zákonite musí prejaviť v kvalite. „Dvaja znalci garantujú posudzovanému, že bude posudzovaný konsenzom dvoch nezávislých osôb. To zaručuje väčšiu istotu, vysoko znižuje šancu alebo riziko manipulácie posudku,“ povedal Zelman s tým, že to vníma ako veľmi významný krok späť v kvalite znaleckej činnosti.
Vyslovil tiež obavu, že v konečnom dôsledku štát ani nemusí ušetriť. V prípade jedného znalca sa totiž môžu začať množiť námietky na jeho zaujatosť a vtedy bude treba vypracovať nové kontrolné posudky. Tie sa budú tiež hradiť z verejných zdrojov. „Dvoch znalcov je veľmi ťažké namietať, ale ak bude iba jeden posudok, tak sa bude robiť množstvo ďalších kontrolných. Stále to pôjde z vrecká daňových poplatníkov a nebude to mať žiadny efekt,“ dodal.
Vypracovanie jedného posudku bude znamenať krok späť
Advokát Ondrej Zachar si myslí, že nová úprava nebude nijakým prínosom. Tieto novelizácie nebývajú podľa neho komplexné, ale čiastkové. „Súd alebo vyšetrovatelia si nechajú vypracovať vlastný posudok, čo v praxi neprinesie objektivitu,“ podotkol Zachar.
Vypracovanie jedného posudku bude znamenať krok späť aj podľa advokáta Petra Jankovského. „Obhajoba príde o možnosť nechať si vyhotoviť znalecký posudok na preskúmanie správnosti záverov,“ povedal Jankovský s tým, že hoci posudok nemusí priniesť iný záver, odpadá tu istá možnosť pre obhajobu.
Lekári a sudcovia sa k tejto zmene nemohli vopred vyjadriť, pretože návrh na zníženie počtu posudkov prišiel až vtedy, keď bol zákon v parlamente, konkrétne v ústavnoprávnom výbore. Takto sa obišlo medzirezortné pripomienkovacie konanie.
Štát platí vysoké poplatky za znalcov a pritom nie sú peniaze na pracovníkov justície
Poslanec a overovateľ ústavnoprávneho výboru Anton Martvoň uviedol, že dôvodom tejto zmeny je, že štát potrebuje ušetriť peniaze. „Štát platí vysoké poplatky za znalcov a pritom nie sú peniaze na pracovníkov justície,“ pripomenul Martvoň. Pri tejto zmene sa podľa neho vychádzalo z toho, že aj tak sa v približne polovici prípadov robia kontrolné posudky. Aj preto podľa neho stačí len jeden posudok. Keď ho niekto spochybní, potom sa bude robiť ďalší.
Tento rok pôjde do justície navyše 21 miliónov eur, v budúcom roku to bude 24 miliónov. Peniaze prisľúbil tento týždeň rezort financií pod hrozbou štrajku súdnych úradníkov, ktorí žiadajú vyššie platy. Ministerstvo financií si však dalo podmienku, aby spravodlivosť šetrila a úspory potom použila na mzdy.
Zásah do znaleckých posudkov je jedným z takýchto úsporných opatrení. Skutočnosť, že sa počty znaleckých posudkov škrtajú aj kvôli platom pre justičných úradníkov, predsedníčka Odborového zväzu justície Marta Božková odmietla komentovať. „My hájime záujmy zamestnancov, nebudeme sa k tejto téme vyjadrovať už len z toho dôvodu, že nie všetky peniaze, ktoré rezort ušetrí, pôjdu na platy,“ reagovala Božková.
Ak už treba podľa Zelmana šetriť, tak za schodnú cestu by považoval ani nie tak zrušenie inštitútu dvoch znalcov, ale lepšie posudzovanie spoločenskej nebezpečnosti skutku, pri ktorom sa vyžaduje znalecký posudok. „Často sa stáva, že sú vypracované znalecké posudky pri banálnom čine, s minimálnou škodou, ako napríklad krádež za dvadsať eur, pritom posudok duševného stavu stojí rádovo stovky eur,“ upozornil.