Zatiaľ má ilúzie, ako 'vyrobiť' lepšie Slovensko

Mala 15 rokov, keď si vzala do hlavy, že za vzdelaním sa oplatí putovať za hranice Slovenska. Hoci aj do Thajska. "Tá destinácia ma lákala, chcela som vidieť niečo úplne nové," hovorí dnes 23-ročná Jana Trnovská o tom, prečo prestúpila zo súkromného bilingválneho gymnázia v Bratislave na britskú medzinárodnú školu v Bangkoku, kde aj zmaturovala. Rodičia boli najskôr proti.

10.04.2015 13:00
Jana Trnovská, štipendium, študentka, Foto:
Jana Trnovská, ktorá získala vládne štipendium, po bakalárskych promóciách na King´s College London. Teraz študuje na prestížnej UCL.
debata (15)

„Že, či som sa zbláznila. Ale postupne som ich presvedčila, že je to kvalitná škola, má reputáciu, jej absolventi študujú na vynikajúcich školách po celom svete. Vyžadovalo si to veľa prehovárania,“ spomína.

Teraz študuje na prestížnej vysokej škole University College London odbor medzinárodná verejná správa, v septembri ju čakajú záverečné skúšky. Na rozdiel od mnohých mladých, ktorí odchádzajú za lepším vzdelávaním do cudziny, sa však chystá späť na Slovensko. Jana Trnovská je totiž jednou z troch slovenských študentov na špičkových univerzitách vo svete, ktorí vlani získali vládne štipendium. Zároveň sa však zaviazala, že po vyštudovaní odpracuje tri roky v štátnej správe.

Po magisterskej skúške by mala Jana nastúpiť na analytický odbor ministerstva vnútra. Záväzok pracovať tri roky v štátnej správe pre ňu nie je nutné zlo. Po rokoch v cudzine sa chce vrátiť domov. „Môžem povedať, že čím dlhšie som preč, tým viac a viac oceňujem Slovensko. Nie preto, že by som mala v zahraničí zlé skúsenosti, skôr naopak. Ale keď hovorím Slovensko, myslím tým aj mentalitu ľudí, rôzne maličkosti, ktoré si človek uvedomí, až keď je preč,“ hovorí Jana.

Verejnú správu na londýnskej univerzite si vybrala, pretože ju tento odbor zaujal a prácu pre štát berie ako výzvu. „Ja sa na to teším. Rada by som sa nejako podieľala, ako to povedať, na vyrábaní lepšieho Slovenska… Zatiaľ mám ešte ilúzie, že sa to dá,“ vraví s úsmevom aj s odhodlaním.

Vie si tiež predstaviť, že by v štátnej správe robila aj dlhšie ako tri roky. Zatiaľ ju však čaká ukončenie magisterského štúdia. Vymyslenú má už aj tému záverečnej práce – ako zmenilo členstvo v EÚ zahraničnú politiku Slovenska. Pôvodne ju aj preto lákala práca v rezorte diplomacie, ministerstvo zahraničných vecí sa však teraz do grantového programu pre študentov prestížnych škôl nezapojilo. „Ale zaujala ma aj problematika ESO programu ministerstva vnútra, na ktorej by som mala pracovať,“ vraví.

Štúdium na prestížnej škole podľa nej nie je náročné, ak je človek motivovaný a má záujem o to, čo študuje. „Hodiny sú vedené tak, že ak sa človek na ne pripraví, môže dostať veľa. Na seminároch je niekedy päť až desať ľudí, takže je tam naozaj priestor na dialóg s profesorom a vymieňanie si názorov či postrehov,“ vysvetľuje. U študentov sa tiež ráta s kritickým myslením. „Aj keď nemám až taký prehľad o tom, ako je to na Slovensku, rozdiel je v tom, ako sa tam pristupuje k informáciám. Viem, že u nás doma je to hlavne o memorovaní, vonku skôr o tom, že všetky informácie sa dávajú do súvislostí. Neberú sa automaticky ako pravda, ale snažíme sa na veci pozerať vždy z iného pohľadu. Navyš, zaoberáme sa aktuálnymi témami, preberáme reformy v rôznych krajinách,“ dodala.

Pochvaľuje si, že žije a študuje v prostredí, kde má kolegov skutočne z celého sveta. „Keď sa na seminári otvorí nejaká téma, za pár minút sa nazbierajú pohľady z rôznych kútov sveta, vrátane ostrovov v Pacifiku,“ pripomenula.

Podpora od vlády pokryje podľa nej základné náklady ako školné a učebné pomôcky a z veľkej časti aj výdavky na ubytovanie a stravu. Londýn je totiž drahý. „Človek s tým vyjde, len sa musí veľmi uskromniť. Ale škola je taká, že sa dá niečo aj privyrobiť.“ Keďže je športovo založená a hrá plážový volejbal, víta, že britské školy podporujú šport a financujú športové aktivity študentov.

Ak by štipendium nezískala, zrejme by zvažovala, že v cudzine zostane, aby splatila nie lacné štúdium. Len školné na jednoročnom magisterskom programe vyjde na 10,5 tisíca libier. „Ak by sa mi nepodarilo získať štipendium, asi by som sa vrátila na Slovensko neskôr. Ak by som sa teda vrátila. Pretože, keď človek začne pracovať v zahraničí a začne sa usádzať, potom je to asi ťažšie.“

O štipendium môžu študenti prestížnych škôl žiadať aj tento rok, uzávierka grantovej výzvy ministerstva školstva je 15. mája. Uchádzačov čaká výber podľa stanovených kritérií, ale aj ústny pohovor so zástupcami ministerstiev, kde by mali potom pracovať. A na čo sa majú pripraviť? „Rodičia si najskôr mysleli, že je to strata času, načo tam ísť – určite je už dávno o tých, čo štipendium dostanú, rozhodnuté. Ale musím povedať, že som bola sama prekvapená. Celý proces bol veľmi transparentný a bola to naozaj pozitívna skúsenosť,“ uzatvorila štipendistka Jana Trnovská.

Podmienkou získania vládneho štipendia je štúdium na celosvetovo prestížnej univerzite – teda na vysokej škole, ktorá je umiestnená do 200. miesta v najnovšom šanghajskom rebríčku univerzít alebo do 200. miesta inštitúcií rebríčka Project RePEc.

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #vzdelanie #štúdium #štipendium