Okrem zahraničných vedcov sa tak môžu vrátiť aj naši výskumníci, ktorí sa uchytili v cudzine. „Náš program nevytvára stále miesta, ale pritiahneme k nám odborníkov, ktorých by sme inak nezískali,“ hovorí Eva Majková, podpredsedníčka SAV.
SAV cez nový program SASPRO hľadá talentovaných výskumníkov z cudziny. Chcete omladiť vedecké inštitúcie?
Chceme prilákať talentovaných postdoktorandov a výskumníkov, jednak slovenských, ktorí sa chcú vrátiť na Slovensko, ale aj zahraničných, ktorí hľadajú zaujímavú prácu. Najväčší záujem o takéto pozície majú postdoktorandi, ktorí by mali byť najaktívnejší výskumníci a ktorí sú vo svete spravidla na dočasných miestach. My im ponúkame pozíciu na dva až tri roky. Či tu zostanú dlhšie, alebo odídu, prípadne budú pestovať nejaké vzťahy s pracoviskom, to prinesie život. Systém, keď absolvent doktorandského štúdia zostane na tom istom pracovisku prakticky do penzie, je vo výskume prekonaný. Žiada sa zmena. Ani náš program nevytvára stále miesta, ale pritiahneme k nám odborníkov, ktorých by sme inak nezískali. Napríklad mzdy začínajúcich postdoktorandov sú u nás veľmi nízke, nevieme s nimi súperiť ani s okolitými štátmi.
Koľko ľudí sa do prvej výzvy prihlásilo?
Mali sme vyše 50 kandidátov. Vybraných bolo 20, z nich je 13 Slovákov. Celkovo na projekt máme 54 pozícií, ktoré sa majú obsadiť v priebehu dvoch rokov. Platové podmienky sú stanovené podľa veku, praxe, toho, či má rodinu, odkiaľ prišiel. Všetko je zohľadnené podľa pravidiel EÚ. Financované je to 40 percentami z eurofondov, 60 percent je zo SAV.
Má na to SAV peniaze?
Počítali sme s týmito nákladmi. Dnes sa 60 percent ukazuje byť problémom, keď sa pre rok 2015 náš rozpočet neočakávane zmenšil. Rokujeme o tom aj s ministerstvom školstva. Takmer desať rokov sa hovorí o prilákaní odborníkov zo zahraničia, o reintegrácii slovenských výskumníkov a toto je vôbec prvý projekt, ktorý je na to zameraný. Či vyčerpáme všetky prostriedky EÚ, ktoré sme naň dostali, závisí predovšetkým od toho, ako budeme schopní projekt spolufinancovať. Predstavujeme si, že v budúcnosti by bolo možné takýto projekt pripraviť aj v spolupráci s univerzitami, prípadne tak ako je v Českej republike s VÚC.
Prihlásili sa viac cudzinci alebo Slováci z cudziny?
V prihláškach nebola prevaha zahraničných záujemcov. Pri hodnotení však nehralo úlohu to, či je žiadateľ Slovák, ale kvalita. Výsledkom je však 13 slovenských výskumníkov, ktorí uspeli.
O ktoré ústavy mali najväčší záujem?
Pravdepodobne najväčší záujem bol o spoločenské vedy. To súvisí asi aj s tým, že takýchto miest je vo svete nie veľa. Ďalší prídu na rôzne ústavy SAV, narýchlo ako príklad môžem spomenúť Virologický ústav, Fyzikálny ústav, Filozofický ústav. Sú to ústavy, ktoré sú atraktívne aj vďaka tomu, že sme starostlivo cez eurofondy vybudovali špičkové laboratóriá. Bola snaha kupovať zariadenia, ktoré sú unikátne a prinášajú niečo nové a sú na vývojovej špici, lebo aj výskumná infraštruktúra sa rýchlo vyvíja. Výsledkom je, že teraz vieme ponúknuť aj lepšie laboratória ako v „starých“ členských štátoch EÚ, a to tiež zaváži.
Samotné laboratóriá asi nestačia.
Samozrejme, že ich láka aj na európske pomery štandardná mzda. Je treba povedať, že je vyššia ako u domácich pracovníkov, čo je v prípade takýchto projektov bežný jav aj v zahraničí. Ďalšia vec je, že im ponúkame relatívne veľkú voľnosť v tom, čo budú robiť. Ako pridaná hodnota je niekedy aj zvedavosť, ako tento kút Európy vyzerá. Motivácie sú rôzne. Bratislava nie je Londýn ani Paríž a s nimi nemôžeme súperiť. Musíme ukázať niečo iné, predovšetkým možnosť riešiť zaujímavé témy.
Myslíte si, že budú chcieť zostať, keď sa program skončí?
Myslím si, že viacerí by zostali, predovšetkým slovenskí výskumníci. Mzdu úspešný ústav vie riešiť. Kľúčové však môže byť to, aby fungovalo celé grantové prostredie. Na Slovensku máme vlastne jedinú plnohodnotnú grantovú agentúru na podporu vedy. U nás dva roky chýbala grantová výzva a už to samo osebe nevytvára pocit stability podpory výskumu. Lebo sa to môže stať opäť. Aj skutočnosť, akým podielom HDP sa výskum podporuje, nezlepšuje imidž Slovenska nielen v Európskej komisii, ale aj medzi európskymi výskumníkmi. Ďalší problém je v tom, že Bratislava je drahé mesto, nákladmi na život porovnateľné s Viedňou. Vo Viedni sú však nájomné byty za prístupné ceny, v Bratislave takéto nájomné byty prakticky nie sú. Toto je problém tak slovenských postdoktorandov, ako aj zahraničných, ktorí na Slovensko na nejaký čas prichádzajú. Hypotéka na kúpu bytu je v prípade slovenských postdoktorandov problematická vzhľadom na výšku mzdy a tiež to, že majú spravidla dočasné pracovné miesta. Aj preto navrhujeme, aby sa napríklad cez Agentúru na podporu výskumu a vývoja vytvoril, resp. znovuoživil osobitný program pre postdoktorandov.
Nehrozí teda, že na moderných prístrojoch raz nebude mať kto robiť?
Je to zložitejšie. Som fyzik pracujúci v oblasti materiálových vied a môžem povedať, že študentov fyziky je tak málo, že potrebujeme ľudí z cudziny. A my ich aj chceme, lebo to prináša veľa pozitív. Sú to ľudia z iného prostredia, majú iné zvyky, prístupy, všetci musíme hovoriť anglicky od rána do večera. Myslím si, že tak ako je to všade vo vyspelom svete, treba otvoriť systém a prilákať ľudí z cudziny. Veľkým rezervoárom je India, Čína, Rusko, Ukrajina. V tomto zmysle je náš program SASPRO dobrým impulzom pre otvorenú a dynamickú SAV, ktorú chceme mať.