Štvrtý pokus. Kandidáti na post sudcu v Štrasburgu sú známi

13.04.2015 13:15, aktualizované: 19:41
Poláčková, Dlugošová
Kandidátky Alena Poláčková a Zuzana Dlugošová počas zasadnutia Súdnej rady SR a voľby kandidátov na post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. Autor: ,

Štvrtá kandidátka na prestížny post sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu je na svete.

Súdna rada v pondelok zvolila troch kandidátov, ktorí sa o túto funkciu uchádzali už opakovane. Podporu rady získala bývalá právnička štrasburského súdu Zuzana Dlugošová (14 hlasov), sudkyňa Najvyššieho súdu Alena Poláčková (12 hlasov) a košický krajský sudca Ladislav Duditš (10 hlasov).

Kandidátku musí najprv schváliť vláda, z nej potom jedného sudcu vyberie 318-členné plénum Parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

Kandidát Ladislav Duditš.
Kandidát Ladislav Duditš. Autor: Robert Hüttner, Pravda

Slovensko sa pokúša obsadiť prestížny post v Štrasburgu už takmer dva roky. Dve predchádzajúce kandidátky totiž Štrasburg odmietol pre nedostatočne kvalifikovaných kandidátov. Napríklad im vyčítal nedostatok odborných skúseností v oblasti ochrany ľudských práv. Tretiu, poslednú kandidátku zase stopol vládny kabinet ako nevyváženú. Súčasný zástupca Slovenska na Európskom súde pre ľudské práva Ján Šikuta už nadsluhuje viac ako rok aj pol.

Dlugošová a Duditš získali podporu aj v poslednej voľbe v decembri. Poláčková sa zúčastnila všetkých volieb, v pondelok uspela po prvý raz. Ani jeden z troch kandidátov neovláda oba jazyky používané na tomto medzinárodnom súde – angličtinu a francúzštinu. Problém je s francúzštinou. Z trojice jedine Poláčková absolvovala pred deviatimi rokmi 60-hodinový kurz pre mierne pokročilých na Francúzskom inštitúte v Bratislave. V tom čase zastupovala Slovensko pred medzinárodným súdom v Štrasburgu.

Súdna rada pred samotným predstavovaním kandidátov musela vyriešiť jeden problém. Hlasovala o tom, či sudca Najvyššieho súdu Igor Burger zostane jej členom aj po tom, ako na vlastnú žiadosť prerušil výkon funkcie sudcu. Burger nakoniec z rady neodíde. Proti jeho členstvu hlasovali zo 17 len traja, ostatní boli proti alebo sa zdržali.

Burger sa členstva v rade nemienil vzdať. Odôvodňoval to tým, že zákon taxatívne vymenováva, kedy členstvo v rade zaniká. Prerušenie výkonu funkcie sudcu medzi dôvodmi zániku podľa neho nie je.

Iný názor na to má však Združenie sudcov Za otvorenú justíciu. Ešte pred voľbou v stanovisku uviedlo, že pokiaľ sudca nevykonáva svoje povolanie, v rade by nemal sedieť. Prezidentka združenia Katarína Javorčíková upozornila, že vzhľadom na pochybnosti o platnosti Burgerovho členstva môže byť spochybnená legitimita výsledku volieb kandidátov na Európsky súd. K výsledku Javorčíková povedala, že združenie sudcov hlasovanie o Burgerovi v rade rešpektuje . „Bude však potrebné v tejto oblasti upraviť zákon,“ uviedla.

Ústavný právnik Eduard Bárány vylučuje, že by vďaka sporu okolo členstva jedného sudcu v rade, mohli byť spochybnené jej rozhodnutia. „Súdna rada rozhodla o členstve sudcu Igora Burgera hlasovaním,“ pripomenul Bárány.

Predsedníčka Súdnej rady Jana Bajánková si myslí, že o zániku funkcie člena rady by sa dalo uvažovať iba v prípade, ak by sa tento stal poslancom parlamentu, členom vlády alebo sudcom Ústavného súdu. V Súdnej rade sa tak členstva musela vzdať v roku 2009 bývalá ministerka spravodlivosti Viera Petríková, ktorá nastúpila do prvej Ficovej vlády po odchode Štefana Harabina z ministerské­ho postu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Súdna rada #ESĽP
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku