Začnime možno od konca. Čo vám v premiérovej správe chýbalo?
Predovšetkým riešenie problému dlhodobej nezamestnanosti, ktorý je na Slovensku stále najvypuklejší v rámci celej Európskej únie.
Premiér však spomenul aj opatrenia, ktoré mnohým dlhodobo nezamestnaným pomohli pracovne sa uplatniť. Napríklad zavedenie dočasného súbehu mzdy a dávky v hmotnej núdzi, zníženie zdravotných odvodov pre nízkopríjmových zamestnancov a ďalšie.
Faktom však zostáva, že za ostatné tri roky vzrástol počet ľudí, ktorí sú bez roboty viac ako tri roky, o celú štvrtinu. Opatrenia mohli pomôcť tým menej rizikovým občanom. Žiadne však nebolo zamerané na najťažšie skupiny, najmä na ľudí zo segregovaných osád.
Tiež ste zaregistrovali, že o rómskej reforme sa premiér vôbec nezmienil?
Čo je to rómska reforma? Ja skutočne neviem… Pravdepodobne sa zmienke o nej vyhol, pretože sa v tejto oblasti nemá čím chváliť. Pozitívnych zmien pre najchudobnejšie a sociálne vyčlenené skupiny táto vláda urobila naozaj pramálo. Treba objektívne dodať, že rovnako aj tie predchádzajúce.
Predseda vlády vyzdvihol aj ďalšie opatrenia na ochranu zamestnancov, ako rekordný rast minimálnej mzdy, zmeny v Zákonníku práce, posilnenie postavenia agentúrnych zamestnancov a podobne.
Áno, tieto zmeny patria k pozitívnejším. Stále však veľká skupina ľudí zostáva mimo tejto ochrany, týka sa to dohodárov aj nútených živnostníkov. Ak aj inšpektoráty dávali za nútené živnosti pokuty, tak to zrejme dobre taja. Naďalej nám tu funguje akýsi separátny trh práce s úplne inými pravidlami, kde k nejakým prevratným zmenám naozaj nedošlo.
Ako hodnotíte zmeny v oblasti dôchodkového zabezpečenia?
Sú tu opatrenia v prospech solidarity v I. pilieri, zmeny v predlžovaní dôchodkového veku, zásahy do druhého piliera… Dali by sa rozobrať jeden po druhom, ale v mnohom by sme sa opakovali. Za podstatné považujem, že aj v tejto sfére zostávajú chronické problémy. Dovoľujeme pracovať starobným aj výsluhovým dôchodcom, čo je v rámci EÚ tak trochu unikát. Sociálna poisťovňa si akoby lopatou prehadzuje peniaze medzi poistnými fondmi a vypláca ich akoby z jedného vreca, za čo by komerčná rýchlo stratila licenciu. Pretrváva neistota II. piliera, vláda nenabrala odvahu založiť štátnu DSS, ktorá by napríklad povinne investovala iba do štátnych dlhopisov. Čo je obzvlášť smutné, veľmi slabo funguje dlhodobá starostlivosť o starých a zdravotne postihnutých ľudí.
Narážate na fakt, že zdravotné poisťovne napriek legislatívnym úpravám doteraz neuhrádzajú sociálnym domovom zdravotné úkony?
Pravdaže, v tom vidím veľký dlh voči našim seniorom. Paradoxne však môžu tí zdraví zadarmo jazdiť vlakmi. Nehovorím, rozumná podpora verejnej dopravy je dobrá vec. No verejná doprava nie sú len vlaky, ale napríklad aj MHD. Chcelo by to premyslenejšiu a širšiu koncepciu.
Aj opozícia tvrdí, že bezplatné cestovanie by riešila adresnejšie. Naozaj by to však dokázala? Už dlhšie tu predsa počuť úvahy, že treba solventným ľuďom odobrať niektoré rodinné dávky. No všetky doteraz stroskotali na údajnej zložitosti „testovania“ príjmov domácností.
Predovšetkým si myslím, že aj keby sa zmenila vláda, všetko by nechala po starom. Na zavedenie populistického opatrenia sa určite ľahšie hľadá odvaha, ako na jeho zrušenie. Vidíme to dlhodobo na vianočných príspevkoch. Aj problém odobratia prídavkov na deti je však podružný oproti akútnemu nedostatku miest v jasliach či škôlkach.
Čo teda hovoríte o opatreniach na podporu mladých rodín?
Odpoviem prakticky. Vláda v zhode s predchádzajúcimi vyzdvihuje prorodinnú politiku. Vrátane napríklad väčšieho rozšírenia kratších pracovných úväzkov. Urobili sme v rámci nášho inštitútu prieskum, koľko ľudí reálne pracuje na takéto úväzky na ministerstvách. Na zahraničí sú to z 1 200 zamestnancov traja, na doprave zo 600 pracovníkov siedmi, na pôdohospodárstve jeden, na financiách aj zdravotníctve štyria, na ministerstve práce deviati… Takto si možno najlepšie overiť sľuby vlády v praxi.