Národný katalóg určí, čo má vedieť maliar či brusič

Zmenu má priniesť zoznam povolaní, ktorý bude obsahovať opis vedomostí, zručností a schopností potrebných pre ich vykonávanie. Školy si potom podľa tohto opisu budú musieť nastaviť aj obsah vyučovania.

Zoznam už pripravujú odborníci z radov zamestnávateľov, profesiových komôr a združení, škôl spolu so štátom a samosprávami. V súčasnosti je v ňom 400 povolaní, ministerstvo práce predpokladá, že ich postupne pribudne ešte asi 1 000.

Premiér Robert Fico označil projekt s názvom Národná sústava povolaní za reformu, na ktorú budú zmysluplne využité európske peniaze. „Je to reforma, ktorá má viesť k tomu, že nebudú márne vychádzať absolventi zo stredných škôl a končiť na úradoch práce,“ vyhlásil vo štvrtok premiér. Podľa neho by malo platiť, čo má napísané mladý človek na maturitnom vysvedčení alebo učňovskom liste. „Nieže zoberie zamestnávateľ človeka, ktorý bude mať výučný list obrábača kovov, do fabriky a zistí, že to nevie, lebo ho to v škole neučili,“ poznamenal Fico.

odľa ministra práce Jána Richtera cieľom je zabezpečiť lepšie uplatnenie absolventov. „Nemalo by sa stať, že pri relatívne vysokej nezamestnanosti máme paradox, ktorý sa volá neschopnosť ponúknuť zamestnávateľovi pracovníkov, ktorí by splnili ich požiadavky,“ poznamenal minister. Poukázal na to, že vlani v septembri bolo na úradoch práve evidovaných 21-tisíc absolventov stredných škôl a v marci ich pracovalo len 3-tisíc, čo podľa ministra svedčí o tom, že študenti vychádzajú zo škôl nepripravení.

„Nejdeme pomenovať len povolania pre domáci trh, dnes je spoločný trh celá Európa. Aj niektoré exotické povolania môžu byť zaujímavé a mali by byť v tejto sústave zadefinované,“ mienil minister Richter.

„Považujem to za systémovú reformu, neplátame diery. Chceme vybudovať systém, ktorý by sa mal v konečnom dôsledku prejaviť vo väčšej tvorbe hodnôt v ekonomike,“ hodnotí projekt šéf Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. Podľa neho je potrebný kontakt zamestnávateľov a štátu. Za pozitívum označil, že každé odvetvie hospodárstva bude mať možnosť ovplyvniť vývoj povolaní z úrovne podniku.

Podľa požiadaviek pracovného trhu sa budú upravovať aj učebné plány jednotlivých profesií. Oslovení riaditelia stredných odborných škôl označili prepojenie nárokov firiem so školskými osnovami za dôležité.

Riaditeľka Strednej odbornej školy strojníckej v Považskej Bystrici Anna Ozábalová uviedla, že ich škola už dnes konzultuje vzdelávacie programy s firmami. „Máme žiakov na praxi u rôznych zamestnávateľov, poznáme ich požiadavky a snažíme sa ich zapracovať do školských vzdelávacích programov, aby sme žiakov čo najlepšie pripravovali na prax. My si to prepojenie hľadáme,“ reagovala riaditeľka. Podľa nej však študenti napríklad v jednom regióne nie sú pre prax pripravení rovnako, pretože každá škola má vlastné osnovy. „Stáva sa, že študenti majú vysvedčenie z rovnakého odboru, ale úroveň znalostí je odlišná,“ podotkla.

Ešte predtým, ako sa budú riešiť jednotlivé povolania a ich kvalifikácia, by riaditeľ Strednej priemyselnej školy stavebnej v Prešove Stanislav Repeľ urobil poriadok so samotnými školami. „Niektoré školy majú napríklad 24 odborov. Je potrebné vyčistiť školy a dať im odbornosť,“ povedal. Podľa riaditeľa by študenti mali vedieť čítať projekty, robiť základné projekty a vedieť matematiku. „Nepatríme medzi tie školy, kde by sme mali veľa žiakov nezamestnaných. Len tí, čo nechcú pracovať v odbore alebo vôbec pracovať, tak tí nerobia,“ dodal riaditeľ.

„Zamestnávatelia by od nás chceli super ľudí, vzdelaných, s perfektnými zručnosťami, ale nech robia za minimálnu mzdu,“ pripomenul riaditeľ Hotelovej akadémie v Nitre Jaroslav Maček iný problém, ktorý by sa mal riešiť.

Firmy upozorňujú, že pre ne je neraz ťažké nájsť vhodných ľudí. „Málo absolventov vie dokladovať aspoň minimálnu prax, ktorú by mali mať. My u čerstvých absolventov máme často slabú praktickú pripravenosť v daných odboroch, či už sú to strojári alebo absolventi elektroodborov,“ povedala Dominika Vargová, špecialistka ľudských zdrojov spoločnosti z oblasti automobilového priemyslu.

Prevádzkovateľ gastronomického podniku Štefan Bombala, ktorý hľadá čašníka, má skúsenosti s tým, že zamestnanie v gastronómii nechce nikto robiť. „Prijmete človeka bez vzdelania v oblasti hotelierstva a zaučíte si ho. Čašníkov nám často robia brigádnici popri škole,“ priblížil prevádzkovateľ.

Sú povolania, kde sa nový človek hľadá obzvlášť ťažko. Výrobná riaditeľka firmy zaoberajúcej sa vinohradníctvom a vinárstvom Alžbeta Zlatnická povedala, že nedokážu nájsť someliéra, ktorý by spĺňal podmienky od základu. „Hľadáme preto človeka všeobecne z oblasti hotelierstva, ktorý sa časom pretransformuje na someliéra. Je minimum ľudí, ktorí sú úzko vyprofilovaní a sú hotoví na toto povolanie,“ uzavrela Zlatnická.

Zostavenie katalógu povolaní s potrebnými požiadavkami na vzdelanie nadväzuje na systém duálneho vzdelávania, ktorý sa rozbieha od septembra tohto roka. Priamo vo firmách bude od septembra praxovať v 130 podnikoch asi 1 800 študentov. Počet študentov aj firiem, ktoré si budú takto vychovávať zamestnancov, by mal časom rásť.