Ľudia, ktorí sa rozhodli dať hlavnému mestu krajšiu tvár, pripravili pre tento rok ďalších až 95 nápadov, ako ho zmeniť. Sú praktické aj pekné. Čakajú však na tých, ktorí by ich realizáciu mohli financovať.
Projekt Mestské zásahy, tentoraz s podtitulom Vylepšenie Bratislavy, sa do hlavného mesta vracia po ôsmich rokoch. Stoja za ním dvaja mladí úspešní architekti Matúš Vallo a Oliver Sádovský, ktorí celý projekt iniciovali, a dokázali tak, že mestu síce chýbajú peniaze, nechýbajú im však aktívni ľudia a dobré nápady.
Do projektu sa mohli zapojiť Bratislavčania, ktorí najlepšie poznajú nevyužité či spustnuté časti mesta. "Mesto potrebuje každého. Ekológov, architektov, umelcov, dopravných či strojárskych inžinierov, ale aj študentov a učiteľov.
Lebo každý jeden z nich dokáže pozitívne ovplyvniť a meniť mesto," vysvetľuje podstatu projektu Matúš Vallo. Druhé kolo tohto projektu sa opäť naplno rozbehlo a hlavné mesto si vďaka tomu môže vyberať spomedzi takmer sto inšpiratívnych návrhov, ako ho zdokonaliť.
Vizualizácie jednotlivých zlepšení si verejnosť môže prísť pozrieť do priestorov Starej tržnice, kde budú vystavené až do 31. mája. Ukazujú, čo všetko by sa dalo v meste urobiť. Napríklad osvetlené bratislavské dominanty v nich dostávajú celkom nový, sviežejší šat.
Jeden z hlavných orientačných bodov mesta, televízna veža na Kamzíku, vyzerá na návrhu ohromujúco a jej rozžiarenie nadchlo aj dvadsaťšesťročnú študentku Júliu: „Kamzík je jednou z dominánt hlavného mesta. Bolo by úžasné vidieť ho takto každý deň,“ myslí si.
Búrlivú diskusiu medzi prvými návštevníkmi výstavy vyvolal návrh vinohradov pod Hradom. Zanedbaná oblasť južnej skaly pod ním by sa podľa návrhu mohla premeniť na zelené priestranstvo, kde by sa ľudia mohli prechádzať. Priamo medzi viničom, ktorý je pre tento región typický. „Na starých prešporských fotografiách tam tie vinohrady boli. A malo to svoje čaro,“ spomína starší manželský pár.
Nie všetky návrhy sú len pastvou pre oko. Mnoho z nich je naozaj praktických a mohli by vyriešiť technické či ekologické problémy. Za zmienku okrem iného stoja chrániče stromčekov na promenáde pri Eurovei. Majú ich ochrániť pred psami, s ktorými tam chodia ich majitelia.
Takto by tam mohli chodiť aj naďalej a stromy by tým nijako neutrpeli. Zo všetkých nápadov, ako zlepšiť Bratislavu, je čo vyberať a viacerí z tých, ktorí na výstave boli, zhodne tvrdia, že by radi priložili ruku k dielu. Projekt Mestské zásahy sa začal v roku 2008 a odvtedy sa úspešne rozšíril do ďalších trinástich miest vrátane Českej republiky.
Napríklad v Trenčíne sa podarilo v priebehu jedného roka zrealizovať tri návrhy. Starý betónový múrik pri historickej synagóge oživili a celej uličke tak dali nový, modernejší vzhľad.
Tento rok navyše uvažujú aj o podsvietení informačných tabúľ na múriku. Trenčanov tiež zaujal nápad preniesť kúsok umenia priamo na paneláky, a tak už niekoľko názvov ulíc umelecky namaľovali a obohatili ich o iný rozmer.
S úpravami nezaháľali ani Košice. Tam projekt premenil zanedbané sídlo bezdomovcov na útulný spoločensko-športový areál s lezeckou stenou, bikeparkom, originálnym osvetlením a novým dreveným pódiom. Mestské zásahy tak motivovali mnohé mestá k zmene a autori projektu veria, že ich aktivita sa aj naďalej vyplatí a podarí sa zrealizovať ešte veľmi veľa návrhov.
Iniciatíva podľa organizátorov priniesla väčší záujem o verejné priestory. Tým, že vyzýva architektov, dizajnérov, ale aj iné záujmové skupiny, aby pomenovali problémy mesta a navrhli ich riešenia, dokáže motivovať množstvo ľudí, ktorým nie je ich okolie ľahostajné.